FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
EK v piatok zaslala Slovensku oficiálne oznámenie o možnom nesplnení povinnosti a vyžiadala si doplňujúce informácie a vysvetlenie.
Autor TASR
Bratislava/Brusel 21. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) v piatok začala konanie o porušení povinnosti (infringement) proti Slovensku. Dôvodom je nedávna novelizácia ústavy, ktorá podľa Komisie spochybňuje zásady prednosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie. Martin Vokálek z Inštitútu pre európsku politiku Europeum upozornil, že ide o citlivý prípad a celý proces môže trvať niekoľko rokov, informuje TASR.
EK v odôvodnení svojho rozhodnutia spomína zmeny a doplnenia článku 7 Ústavy SR, ktoré hovoria o zvrchovanosti SR v otázkach národnej identity. „Infringement proti členskému štátu je bežný nástroj EK, no prípady, ktoré sa týkajú priamo ústavných zmien a zároveň hodnotových a etických otázok, nie sú úplne bežné a sú veľmi citlivé,“ povedal Vokálek. Podľa neho môže byť situácia politicky napätá, pretože slovenská vláda môže spor prezentovať ako obranu národnej suverenity a identity proti „zlému Bruselu“, zatiaľ čo z pohľadu EÚ ide o dodržiavanie jednotného právneho rámca a záväzkov, ktoré členský štát prijal vstupom do Únie.
„Rozhodne nie je v záujme EK ani ostatných členských štátov, aby akákoľvek krajina ťažila z členstva v EÚ – ktoré v prípade Slovenska prináša obrovské ekonomické a politické výhody –, ak nedodržiava európske právo a pravidlá, ku ktorým sa zaviazala,“ zdôraznil analytik.
Slovenský premiér Robert Fico však vyjadril presvedčenie, že základné zmluvy upravujúce fungovanie Únie v otázkach národnej identity umožňujú členským štátom uprednostňovať domáce právo pred právom EÚ.
Vokálek pripustil, že v „etických či kultúrnych otázkach, ktorých definícia je však zložitá a tieto označenia môžu byť ľahko zneužívané, môže mať hlavné slovo štát“. Zároveň však skonštatoval, že ak národné kroky zasahujú do oblastí, kde Únia právomoc má – napríklad ochrana základných ľudských práv, právny štát alebo etické otázky v rámci fungovania vnútorného trhu –, EÚ podľa jeho slov môže a mala by zasiahnuť.
Ak EK nedostane od Slovenska uspokojivú odpoveď alebo nedôjde k náprave do dvoch mesiacov, Komisia môže prejsť do ďalšej fázy konania a zaslať krajine odôvodnené stanovisko. Ak sa ani následne spor nevyrieši, Komisia môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Prípadné „neplnenie opatrení vyplývajúcich z rozhodnutia súdu by mohlo viesť k sankciám a malo by tiež ďalší vplyv na reputáciu Slovenska v rámci Únie“, varoval výkonný riaditeľ Europeum.
Zdôraznil však, že celý proces môže trvať niekoľko rokov. „Aj preto je v záujme EK v prvom rade viesť so štátom dialóg a snažiť sa situáciu vyriešiť bez ďalšej eskalácie,“ dodal analytik s tým, že väčšina sporov sa podarí urovnať ešte pred podaním žaloby.
EK v piatok zaslala Slovensku oficiálne oznámenie o možnom nesplnení povinnosti a vyžiadala si doplňujúce informácie a vysvetlenie. Slovensko musí na výzvu reagovať do dvoch mesiacov. Premiér Fico v reakcii vyhlásil, že k žiadnej zmene ústavy nedôjde a meniť sa nebude nič z toho, čo sa do nej dostalo pri poslednej novelizácii.
EK v odôvodnení svojho rozhodnutia spomína zmeny a doplnenia článku 7 Ústavy SR, ktoré hovoria o zvrchovanosti SR v otázkach národnej identity. „Infringement proti členskému štátu je bežný nástroj EK, no prípady, ktoré sa týkajú priamo ústavných zmien a zároveň hodnotových a etických otázok, nie sú úplne bežné a sú veľmi citlivé,“ povedal Vokálek. Podľa neho môže byť situácia politicky napätá, pretože slovenská vláda môže spor prezentovať ako obranu národnej suverenity a identity proti „zlému Bruselu“, zatiaľ čo z pohľadu EÚ ide o dodržiavanie jednotného právneho rámca a záväzkov, ktoré členský štát prijal vstupom do Únie.
„Rozhodne nie je v záujme EK ani ostatných členských štátov, aby akákoľvek krajina ťažila z členstva v EÚ – ktoré v prípade Slovenska prináša obrovské ekonomické a politické výhody –, ak nedodržiava európske právo a pravidlá, ku ktorým sa zaviazala,“ zdôraznil analytik.
Slovenský premiér Robert Fico však vyjadril presvedčenie, že základné zmluvy upravujúce fungovanie Únie v otázkach národnej identity umožňujú členským štátom uprednostňovať domáce právo pred právom EÚ.
Vokálek pripustil, že v „etických či kultúrnych otázkach, ktorých definícia je však zložitá a tieto označenia môžu byť ľahko zneužívané, môže mať hlavné slovo štát“. Zároveň však skonštatoval, že ak národné kroky zasahujú do oblastí, kde Únia právomoc má – napríklad ochrana základných ľudských práv, právny štát alebo etické otázky v rámci fungovania vnútorného trhu –, EÚ podľa jeho slov môže a mala by zasiahnuť.
Ak EK nedostane od Slovenska uspokojivú odpoveď alebo nedôjde k náprave do dvoch mesiacov, Komisia môže prejsť do ďalšej fázy konania a zaslať krajine odôvodnené stanovisko. Ak sa ani následne spor nevyrieši, Komisia môže štát zažalovať na Súdnom dvore EÚ. Prípadné „neplnenie opatrení vyplývajúcich z rozhodnutia súdu by mohlo viesť k sankciám a malo by tiež ďalší vplyv na reputáciu Slovenska v rámci Únie“, varoval výkonný riaditeľ Europeum.
Zdôraznil však, že celý proces môže trvať niekoľko rokov. „Aj preto je v záujme EK v prvom rade viesť so štátom dialóg a snažiť sa situáciu vyriešiť bez ďalšej eskalácie,“ dodal analytik s tým, že väčšina sporov sa podarí urovnať ešte pred podaním žaloby.
EK v piatok zaslala Slovensku oficiálne oznámenie o možnom nesplnení povinnosti a vyžiadala si doplňujúce informácie a vysvetlenie. Slovensko musí na výzvu reagovať do dvoch mesiacov. Premiér Fico v reakcii vyhlásil, že k žiadnej zmene ústavy nedôjde a meniť sa nebude nič z toho, čo sa do nej dostalo pri poslednej novelizácii.
