Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 12. apríl 2025Meniny má Estera
< sekcia Slovensko

VEĽKÝ PREHĽAD: Takto hlasovalo Slovensko v doterajších voľbách do EP

Na snímke ilustračné zábery z práce sumarizačných útvarov počas tretej skúšky spracovania výsledkov volieb do Európskeho parlamentu 2024 v Bratislave 4. júna 2024. Foto: TASR - Martin Baumann

V sobotu 8. júna sa uskutočnia na Slovensku v poradí piate voľby do Európskeho parlamentu (EP).

Bratislava 5. júna (TASR) - V sobotu 8. júna sa uskutočnia na Slovensku v poradí piate voľby do Európskeho parlamentu (EP).

EP je nadnárodnou parlamentnou inštitúciou Európskej únie (EÚ), zároveň je jedinou inštitúciou EÚ volenou priamo občanmi.

V roku 1979 sa uskutočnili prvé priame voľby a odvtedy si svojich europoslancov každých päť rokov volia občania členských štátov v európskych voľbách. Slovensko vstúpilo do EÚ 1. mája 2004 a v tomto roku tiež občania SR prvý raz volili svojich zástupcov v EP.

TASR prináša výberový prehľad výsledkov doterajších volieb do EP v SR.



2004 - prvé voľby do EP



Dňa 13. júna 2004 sa uskutočnili na Slovensku historicky prvé voľby do Európskeho parlamentu. Volebná účasť predstavovala 16,96 percenta, občania odovzdali 701.595 platných hlasov. Volili dokopy 14 budúcich poslancov EP.

Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) - získala vo voľbách 17,09 percenta (119.954 hlasov). V Európskom parlamente obsadila tri kreslá - Milan Gaľa, Zita Pleštinská, Peter Šťastný vstúpili do frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).
Na snímke slovenská hokejová legenda Peter Šťastný.
Foto: TASR/Martin Baumann

Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) - 17,04 percenta (119.582 hlasov) získala tri kreslá, poslanci Peter Baco, Irena Belohorská, Sergej Kozlík pôsobili ako nezávislí.

Smer-Sociálna demokracia (Smer-SD) - 16,89 percenta (118.535 hlasov), získala tri kreslá. Poslanci Monika Beňová, Miloš Koterec, Vladimír Maňka vstúpili do Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D).

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 16,19 percenta (113.655 hlasov) a tri kreslá. Poslanci Ján Hudacký, Miroslav Mikolášik, Anna Záborská pôsobili v EPP.

Strana maďaskej koalície (SMK) - 13,24 percenta (92.927 hlasov), dve kreslá. Poslanci Edit Bauer a Árpád Duka-Zólyomi vstúpili do EPP.



2009 - druhé voľby do EP



Dňa 6. júna 2009 sa uskutočnili na Slovensku druhé voľby do Európskeho parlamentu. Volebná účasť dosiahla 19,64 percenta, platný hlas odovzdalo 826.782 občanov, ktorí volili 13 europoslancov.

Smer-SD získal 32,01 percenta (264.722 hlasov), čo znamenalo päť mandátov. Poslanci Monika Flašíková Beňová, Monika Smolková, Katarína Neveďalová, Boris Zala a Vladimír Maňka pôsobili vo frakcii Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D).
Na snímke europoslanec Boris Zala počas rozhovoru pre TASR v Štrasburgu, 20. mája 2019.
Foto: TASR - Michal Svítok

SDKÚ-DS získala 16,98 percenta (140.426 hlasov), t. j. dva mandáty. Eduard Kukan a Peter Šťastný pôsobili v EPP.

SMK získala 11,33 percenta (93.750 hlasov), teda dva mandáty, Edit Bauer a Alajos Mészáros pôsobili v EPP.

KDH dostalo 10,87 percenta (89.905 hlasov), dva mandáty. Anna Záborská a Miroslav Mikolášik pôsobili v EPP.

ĽS-HZDS získalo 8,97 percenta (74.241 hlasov), poslanec Sergej Kozlík sa pričlenil k Skupine Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE).

SNS dosiahla výsledok 5,55 percenta (45.960 hlasov). Jaroslav Paška bol členom Skupiny Európa slobody a demokracie.



2014 - tretie voľby do EP



Dňa 24. mája 2014 sa uskutočnili na Slovensku v poradí tretie voľby do Európskeho parlamentu. Pri dosiaľ najnižšej účasti 13,05 percenta odovzdalo platný hlas 560.603 občanov, ktorí volili 13 europoslancov.

Smer-SD získal 24,09 percenta (135.089 hlasov), štyri mandáty. Poslanci Maroš Šefčovič (po odchode na post eurokomisára ho vystriedala Monika Smolková), Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka pôsobili v Skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D).
Na archívnej snímke z 19. júla 2019 europoslankyňa Monika Beňová.
Foto: TASR - Martin Baumann

KDH malo 13,21 percenta (74.108 hlasov), dva mandáty. Anna Záborská a Miroslav Mikolášik pôsobili v EPP.

SDKÚ-DS získala 7,75 percenta (43.467 hlasov), dva mandáty. Ivan Štefanec, Eduard Kukan (obaja kandidovali za SDKÚ-DS, neskôr z nej Kukan vystúpil, Štefanec vstúpil do KDH) pôsobili v EPP.

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) - 7,46 percenta (41.829 hlasov), jeden mandát. Branislav Škripek pôsobil v klube Európskych konzervatívcov a reformistov.

NOVA – Konzervatívni demokrati Slovenska – Občianska konzervatívna strana (Nova-KDS-OKS) - 6,83 percenta (38.316 hlasov), jeden mandát. Jana Žitňanská pôsobila v klube Európskych konzervatívcov a reformistov.

SaS - 6,66 percenta (37.376 hlasov), jeden mandát. Richard Sulík pôsobil v klube Európskych konzervatívcov a reformistov (pôvodne bol členom frakcie ALDE).

Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP) - 6,53 percenta (36.629 hlasov), jeden mandát. Poslanec Pál Csáky pôsobil v EPP.

Most-Híd - 5,83 percenta (32.708 hlasov), jeden mandát, poslanec József Nagy pôsobil v EPP.



2019 – štvrté voľby do EP



Dňa 25. mája 2019 sa uskutočnili v poradí štvrté voľby do EP, na ktorých sa zúčastnilo 22.74 percenta, teda 1.003.978 voličov. Poslanci volili 14 poslancov s tým, že 14. europoslankyňa (Miriam Lexmann) sa ujala funkcie až 1. februára 2020 po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ, čím SR získala jeden mandát.

Koalícia Progresívne Slovensko a Spolu získala 20,11 percenta, t. j. 198.255 hlasov – štyri mandáty. Michal Šimečka (17. októbra rezignoval, pretože bol zvolený do Národnej rady SR, nastúpil miesto neho Jozef Mihál), Michal Wiezik a Martin Hojsík pôsobia vo frakcii Renew Europe, Vladimír Bilčík v EPP.
Na snímke europoslanec Vladimír Bilčík počas vystúpenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu v stredu 19. októbra 2022.
Foto: TASR - Jaroslav Novák

Smer-SD získal 15,72 percenta, 154.996 hlasov, t. j. tri mandáty. Monika Beňová, Róbert Hajšel a Miroslav Číž (zomrel 29. decembra 2022, vystriedala ho Katarína Roth Neveďalová) vstúpili do Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente. Po roku 2023 sú poslanci zastupujúci Smer-SD nezaradení.

ĽS-Naše Slovensko získala 12,07 percenta, 118.995 hlasov, dva mandáty, Milan Uhrík (dnes Republika) a Miroslav Radačovský pôsobia ako nezaradení.

KDH získalo 9,69 percenta, 95.588 hlasov, dva mandáty. Ivan Štefanec a Miriam Lexmann sú v EPP.

SaS získala 9,62 percenta, 94.839 hlasov, dva mandáty. Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca pôsobia vo frakcii Renew Europe.

OĽANO získalo 5,25 percenta, 51,834 hlasov, jeden mandát, Peter Pollák pôsobí v EPP.

Prezident pripúšťa, že by sa mohli konať predčasné voľby

Nie je si však istý, či by v súčasnosti predčasné voľby pomohli vyviesť krajinu z marazmu.

,aktualizované 

- Najmenej 46 ľudí utrpelo ľahké zranenia, respektíve mierne podráždenie dýchacích ciest, keď sa v sobotu na výstave modelov vláčikov Miniatur Wunderland v Hamburgu nadýchali dráždivého plynu, ktorý tam vypustil neznámy páchateľ.

- Bratislavské univerzity vítajú snahu rezortu školstva zaviesť pre študentov možnosť výberu medzi písaním záverečnej práce a absolvovaním odbornej stáže.

- Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár viedol v tureckej Antalyi bilaterálne rokovania so svojim ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom.

- Izraelská armáda dokončila prevzatie kontroly na novým bezpečnostným koridorom vytvoreným v oblasti bývalej židovskej osady Morag - medzi mestami Chán Júnis a Rafah - na juhu Pásma Gazy.

- Transakčná daň má množstvo nedostatkov a u obyvateľov Slovenska vyvoláva veľkú nevôľu. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini v relácii STVR Sobotné dialógy.

- Prezident SR Peter Pellegrini kritizuje zákon o odškodnení pokút za porušenie opatrení počas pandémie ochorenia COVID-19.

- Prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše novelu zákona, ktorá upravuje predčasné odchodné a výsluhový dôchodok pre prokurátorov.

- Komisia na kontrolu informačno-technických prostriedkov (ITP) ešte nie je zriadená. Koalícia hovorí, že sa v súčasnosti kreuje. Opozícia však namieta, že proces stojí a koaliční predstavitelia sa nechcú posunúť vpred.

- Zmena nálady investorov, ovplyvnená súčasnou situáciou v globálnej ekonomike, je citeľná aj na Slovensku a prejavuje sa presunom prostriedkov do bezpečnejších investícií.

- Trnavská polícia upozorňuje vodičov na uzáveru cesty medzi obcami Dolný Štál a Okoč v okrese Dunajská Streda.

- Koaličná SNS predloží návrh na zrušenie transakčnej dane pre malých podnikateľov a živnostníkov na májovú schôdzu Národnej rady (NR) SR.

- Zvierací ombudsman ponúka právnu pomoc pre farmárov v súvislosti so slintačkou a krívačkou (SLAK). Dobrovoľníci spustili iniciatívu STOP SLAK. Cieľom je chrániť práva chovateľov a zabrániť zbytočnému utrpeniu zvierat.

- Slovensko by sa mohlo zapojiť do projektu linky pomoci obetiam trestných činov 116 006. Vyplýva to z predbežnej informácie Ministerstva vnútra (MV) SR o pripravovanej novele zákona o prevencii kriminality.

- Dvaja hlavní poľskí prezidentskí kandidáti - Rafal Trzaskowski z Občianskej koalície (KO) a Karol Nawrocki podporovaný opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) - zorganizovali dve samostatné predvolebné debaty, ktoré sprevádzal chaos i konflikty.

- Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že sa cíti vo veľmi dobrej kondícii po tom, čo absolvoval svoju prvú zdravotnú prehliadku od návratu do prezidentského úradu.

- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár sa na pozvanie svojho tureckého rezortného partnera Hakana Fidana zúčastnil na štvrtom ročníku konferencie Antalyjské fórum diplomacie.

- Predstavitelia Spojených štátov a Ukrajiny sa stretli, aby rokovali o dohode, ktorá by USA zaistila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom, uviedol zdroj oboznámený s rozhovormi.

- Imigračný súd rozhodol, že zadržaný propalestínsky aktivista Mahmúd Chálil, ktorý má v USA trvalý pobyt na základe tzv. zelenej karty, môže byť deportovaný, uviedli americké médiá a Americká únia občianskych slobôd (ACLU).

- Viac ako sto čínskych občanov bojujúcich na strane Ruska proti Ukrajine patrí k žoldnierom, ktorí zrejme nemajú priame väzby na čínsku vládu.