FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Rezort zdravotníctva chystá zmenu vyhlášky.
Autor TASR
Bratislava 14. mája (TASR) - Vstup inovatívnych liekov na Slovensko sa od nástupu ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) takmer úplne zastavil. Upozornila na to Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP). Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pre TASR deklarovalo, že robí všetko pre to, aby pacienti mali ešte väčší prístup k liekom, preto pristupuje v rámci reformy liekovej politiky k zmene vyhlášky. Podľa asociácie pripravovaná vyhláška zhorší dostupnosť liekov a pacienti budú čakať dlhšie ako doteraz.
„Od nástupu nového ministra zdravotníctva v októbri 2024 až do konca roka 2024 nebolo vydané rozhodnutie o zaradení do systému úhrad z verejného poistenia ani pre jeden nový inovatívny liek,“ ozrejmila AIFP. MZ sa domnieva, že nespokojnosť AIFP pramení len z nepochopenia pripravovaných krokov. „MZ SR je v zmysle platnej legislatívy povinné v procese kategorizácie prihliadať na to, aby finančné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia,“ uviedol rezort.
Ozrejmil, že proces kategorizácie prebieha každý mesiac, kategorizačná komisia zasadá, rokuje a vydáva odborné odporúčanie pre ministra v zákonom stanovených lehotách. „Ako o zaradení liekov, tak aj o podnetoch, ktoré MZ dostáva od odborných spoločností,“ doplnil.
Asociácia spresnila, že za prvé tri mesiace roka 2025 bolo vydané rozhodnutie o kategorizácii na dva lieky, aj to na základe zmlúv, ktoré boli podpísané ešte predchádzajúcou ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou. Podotkla, že Šaško prestal podpisovať zmluvy s výrobcami liekov a plánuje zverejniť vyhlášku, ktorá zastavenie inovácií zakotví ako nový štandard.
„Tento stav, keď ministerstvo prestalo prijímať rozhodnutia o vstupe nových liekov, znamená zastavenie pozitívneho trendu z predošlých dvoch rokov,“ okomentovala situáciu výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová. Priblížila, že v rokoch 2022 a 2023 vstúpilo do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia 33 a 35 nových inovatívnych liekov. V roku 2024 celkovo už len 17 liekov. Aj napriek zlepšeniu v posledných rokoch Slovensko podľa AIFP stále nedoťahuje investičný dlh z rokov 2011 až 2018, keď do úhrad takmer nepribúdali inovatívne lieky.
Pálešová ozrejmila, že rozpočet na liečbu je limitovaný a zdravotné poisťovne už teraz uvádzajú, že na inovatívnu liečbu neexistuje dostatok finančných prostriedkov. „Závažne chorí pacienti na Slovensku, ktorí už dnes majú preukázateľne horší prístup k štandardnej modernej liečbe ako priemer Európskej únie (EÚ), sa tak k liečbe už s pomocou štátu možno vôbec nedostanú,“ podotkla.
Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) upozornila, že onkologickí, neurologickí a pacienti so zriedkavými diagnózami sú najviac zasiahnutí oneskoreným prístupom k moderným liekom. „Rozumieme potrebe efektívneho využívania verejných financií a snahám o konsolidáciu. No šetrenie na zdraví, osobitne na tých najzraniteľnejších pacientoch, je najdrahšou cestou,“ konštatovala AOPP. Z dlhodobého hľadiska to podľa nej spôsobuje vyššie náklady na liečbu komplikácií, predčasné úmrtia, či straty na pracovnej produktivite.
AIFP pripomenula, že v prípade ďalšieho zhoršovania prostredia budú farmaceutické spoločnosti postupne Slovensko vyraďovať zo svojich investičných plánov. „Bude tu menej klinických skúšaní, niektoré lieky, ktoré sú štandardom v iných krajinách EÚ, sa sem vôbec nedostanú a farmaceutické spoločnosti budú priorizovať iné trhy,“ vysvetlila.
AIFP zároveň poukázala aj na rebríček Európskej federácie farmaceutických priemyselných asociácií, podľa ktorého má Slovensko dostupných len 27 percent nových inovatívnych liekov z rokov 2020 až 2023. Priemer EÚ je pritom 46 percent. Priemerná čakacia doba na nový liek je na Slovensku 797 dní, čo je o 219 dní viac než priemer EÚ.
MZ odkázalo v reakcii aj na minuloročné stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý vyzval na výraznejšiu podporu vstupu generických a biologicky podobných liekov či zníženie hranice nákladovej efektívnosti pre proces kategorizácie liekov. Zástupcovia výrobcov generických a biosimilárnych liekov však upozornili, že Slovensko zaostáva v ich využívaní za európskym priemerom. Bez systémových zmien podľa nich taktiež hrozí ďalší pokles dostupnosti týchto liekov a ohrozenie udržateľnosti systému.
„Od nástupu nového ministra zdravotníctva v októbri 2024 až do konca roka 2024 nebolo vydané rozhodnutie o zaradení do systému úhrad z verejného poistenia ani pre jeden nový inovatívny liek,“ ozrejmila AIFP. MZ sa domnieva, že nespokojnosť AIFP pramení len z nepochopenia pripravovaných krokov. „MZ SR je v zmysle platnej legislatívy povinné v procese kategorizácie prihliadať na to, aby finančné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov, zdravotníckych a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia,“ uviedol rezort.
Ozrejmil, že proces kategorizácie prebieha každý mesiac, kategorizačná komisia zasadá, rokuje a vydáva odborné odporúčanie pre ministra v zákonom stanovených lehotách. „Ako o zaradení liekov, tak aj o podnetoch, ktoré MZ dostáva od odborných spoločností,“ doplnil.
Asociácia spresnila, že za prvé tri mesiace roka 2025 bolo vydané rozhodnutie o kategorizácii na dva lieky, aj to na základe zmlúv, ktoré boli podpísané ešte predchádzajúcou ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou. Podotkla, že Šaško prestal podpisovať zmluvy s výrobcami liekov a plánuje zverejniť vyhlášku, ktorá zastavenie inovácií zakotví ako nový štandard.
„Tento stav, keď ministerstvo prestalo prijímať rozhodnutia o vstupe nových liekov, znamená zastavenie pozitívneho trendu z predošlých dvoch rokov,“ okomentovala situáciu výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová. Priblížila, že v rokoch 2022 a 2023 vstúpilo do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia 33 a 35 nových inovatívnych liekov. V roku 2024 celkovo už len 17 liekov. Aj napriek zlepšeniu v posledných rokoch Slovensko podľa AIFP stále nedoťahuje investičný dlh z rokov 2011 až 2018, keď do úhrad takmer nepribúdali inovatívne lieky.
Pálešová ozrejmila, že rozpočet na liečbu je limitovaný a zdravotné poisťovne už teraz uvádzajú, že na inovatívnu liečbu neexistuje dostatok finančných prostriedkov. „Závažne chorí pacienti na Slovensku, ktorí už dnes majú preukázateľne horší prístup k štandardnej modernej liečbe ako priemer Európskej únie (EÚ), sa tak k liečbe už s pomocou štátu možno vôbec nedostanú,“ podotkla.
Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) upozornila, že onkologickí, neurologickí a pacienti so zriedkavými diagnózami sú najviac zasiahnutí oneskoreným prístupom k moderným liekom. „Rozumieme potrebe efektívneho využívania verejných financií a snahám o konsolidáciu. No šetrenie na zdraví, osobitne na tých najzraniteľnejších pacientoch, je najdrahšou cestou,“ konštatovala AOPP. Z dlhodobého hľadiska to podľa nej spôsobuje vyššie náklady na liečbu komplikácií, predčasné úmrtia, či straty na pracovnej produktivite.
AIFP pripomenula, že v prípade ďalšieho zhoršovania prostredia budú farmaceutické spoločnosti postupne Slovensko vyraďovať zo svojich investičných plánov. „Bude tu menej klinických skúšaní, niektoré lieky, ktoré sú štandardom v iných krajinách EÚ, sa sem vôbec nedostanú a farmaceutické spoločnosti budú priorizovať iné trhy,“ vysvetlila.
AIFP zároveň poukázala aj na rebríček Európskej federácie farmaceutických priemyselných asociácií, podľa ktorého má Slovensko dostupných len 27 percent nových inovatívnych liekov z rokov 2020 až 2023. Priemer EÚ je pritom 46 percent. Priemerná čakacia doba na nový liek je na Slovensku 797 dní, čo je o 219 dní viac než priemer EÚ.
MZ odkázalo v reakcii aj na minuloročné stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý vyzval na výraznejšiu podporu vstupu generických a biologicky podobných liekov či zníženie hranice nákladovej efektívnosti pre proces kategorizácie liekov. Zástupcovia výrobcov generických a biosimilárnych liekov však upozornili, že Slovensko zaostáva v ich využívaní za európskym priemerom. Bez systémových zmien podľa nich taktiež hrozí ďalší pokles dostupnosti týchto liekov a ohrozenie udržateľnosti systému.
