Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Súčasný spôsob realizácie výkonu trestu povinnej práce, keď o ňom rozhoduje predseda senátu, prípadne samosudca, je podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR administratívnou záťažou pre súdy.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) - Výkon trestu povinnej práce by po právoplatnosti rozhodnutia súdu mohol po novom nariaďovať probačný a mediačný úradník. Trest povinnej práce by sa tak mal zefektívniť, zrýchliť a zároveň by sa odbremenil súd. Vyplýva to z novely zákona o probačných a mediačných úradníkoch, ktorú v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
Súčasný spôsob realizácie výkonu trestu povinnej práce, keď o ňom rozhoduje predseda senátu, prípadne samosudca, je podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR administratívnou záťažou pre súdy. Zároveň spôsobuje zbytočné časové prieťahy medzi právoplatnosťou rozsudku a reálnym začiatkom výkonu trestu zo strany odsúdeného.
Probačný a mediačný úradník je podľa MS sprostredkovateľom medzi rozhodnutím sudcu a skutočným výkonom trestu. Efektívnejšie preto podľa rezortu bude, aby výkon trestu povinnej práce po právoplatnosti rozhodnutia súdu nariaďoval priamo probačný a mediačný úradník, ktorý má potrebné odborné kompetencie a skúsenosti na realizáciu tohto typu trestu. „Probačný a mediačný úradník zároveň preberie s odsúdeným podmienky výkonu trestu, zohľadní jeho osobné pomery, zdravotný stav, vzdialenosť miesta výkonu trestu a následne rozhodne o mieste a druhu práce, ktorú bude odsúdený vykonávať,“ priblížilo MS. Zdôrazňuje, že proces má technicko-administratívny charakter a nezasahuje do podstaty trestu, ktorý by už bol zákonne uložený súdom. Probačný a mediačný úradník by mohol po novom rozhodovať aj o prerušení a odklade výkonu trestu povinnej práce namiesto predsedu senátu.
Novou legislatívou sa má tiež zrušiť Rada pre probáciu a mediáciu. Tento poradný systém podľa MS nesplnil svoj cieľ. „Postavenie rady, jej fungovanie a proces bol a naďalej je značne ťažkopádny, pričom nereflektuje požiadavky aplikačnej praxe,“ argumentuje MS. Radu by tak mohlo nahradiť vytváranie poradných orgánov ad hoc. „Zmyslom poradného orgánu ad hoc je, že ide o dočasne alebo špeciálne zriadený orgán ‚na mieru‘, je vytvorený na určitý čas a riešenie konkrétnej úlohy, problému alebo situácie,“ ozrejmilo MS.
Po novom sa má tiež zaviesť definícia probačného a ochranného dohľadu, jeho účel a jeho výkon probačnými a mediačnými úradníkmi. Zaviesť by sa mohol aj nový pojem mediácia v trestnom konaní. „Ide o dobrovoľný proces riešenia konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Vo vhodných prípadoch môže byť mediácia vykonaná osobitnou formou za účasti ďalších subjektov alebo komunity,“ spresnilo MS.
Návrh zákona tiež explicitne stanovuje možnosť využitia mediácie aj na prípady zločinov a obzvlášť závažných zločinov v štádiu vykonávacieho trestného konania, ak je to v záujme obete a za dodržania prísnych bezpečnostných a procesných záruk. Obeti by bolo zaručené právo kedykoľvek svoj súhlas s mediáciou odvolať, čím sa podľa MS predchádza nátlaku alebo sekundárnej viktimizácii. Podmienkou by bolo aj to, že páchateľ uzná základné skutkové okolnosti prípadu.
Novela by mala byť účinná od 1. augusta 2026.
Súčasný spôsob realizácie výkonu trestu povinnej práce, keď o ňom rozhoduje predseda senátu, prípadne samosudca, je podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR administratívnou záťažou pre súdy. Zároveň spôsobuje zbytočné časové prieťahy medzi právoplatnosťou rozsudku a reálnym začiatkom výkonu trestu zo strany odsúdeného.
Probačný a mediačný úradník je podľa MS sprostredkovateľom medzi rozhodnutím sudcu a skutočným výkonom trestu. Efektívnejšie preto podľa rezortu bude, aby výkon trestu povinnej práce po právoplatnosti rozhodnutia súdu nariaďoval priamo probačný a mediačný úradník, ktorý má potrebné odborné kompetencie a skúsenosti na realizáciu tohto typu trestu. „Probačný a mediačný úradník zároveň preberie s odsúdeným podmienky výkonu trestu, zohľadní jeho osobné pomery, zdravotný stav, vzdialenosť miesta výkonu trestu a následne rozhodne o mieste a druhu práce, ktorú bude odsúdený vykonávať,“ priblížilo MS. Zdôrazňuje, že proces má technicko-administratívny charakter a nezasahuje do podstaty trestu, ktorý by už bol zákonne uložený súdom. Probačný a mediačný úradník by mohol po novom rozhodovať aj o prerušení a odklade výkonu trestu povinnej práce namiesto predsedu senátu.
Novou legislatívou sa má tiež zrušiť Rada pre probáciu a mediáciu. Tento poradný systém podľa MS nesplnil svoj cieľ. „Postavenie rady, jej fungovanie a proces bol a naďalej je značne ťažkopádny, pričom nereflektuje požiadavky aplikačnej praxe,“ argumentuje MS. Radu by tak mohlo nahradiť vytváranie poradných orgánov ad hoc. „Zmyslom poradného orgánu ad hoc je, že ide o dočasne alebo špeciálne zriadený orgán ‚na mieru‘, je vytvorený na určitý čas a riešenie konkrétnej úlohy, problému alebo situácie,“ ozrejmilo MS.
Po novom sa má tiež zaviesť definícia probačného a ochranného dohľadu, jeho účel a jeho výkon probačnými a mediačnými úradníkmi. Zaviesť by sa mohol aj nový pojem mediácia v trestnom konaní. „Ide o dobrovoľný proces riešenia konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Vo vhodných prípadoch môže byť mediácia vykonaná osobitnou formou za účasti ďalších subjektov alebo komunity,“ spresnilo MS.
Návrh zákona tiež explicitne stanovuje možnosť využitia mediácie aj na prípady zločinov a obzvlášť závažných zločinov v štádiu vykonávacieho trestného konania, ak je to v záujme obete a za dodržania prísnych bezpečnostných a procesných záruk. Obeti by bolo zaručené právo kedykoľvek svoj súhlas s mediáciou odvolať, čím sa podľa MS predchádza nátlaku alebo sekundárnej viktimizácii. Podmienkou by bolo aj to, že páchateľ uzná základné skutkové okolnosti prípadu.
Novela by mala byť účinná od 1. augusta 2026.
