Bratislava 1. apríla (TASR) - Do právnej úpravy by sa mohlo zaviesť ustanovenie, podľa ktorého by na usvedčenie obžalovaného zo spáchania skutku na základe výpovede spolupracujúceho svedka bolo nevyhnutné, aby takáto výpoveď bola podporená ďalšími dôkazmi, ktoré ju potvrdzujú a vylučujú akékoľvek pochybnosti o jej hodnovernosti. Uvedená podmienka podpory výpovede spolupracujúcej osoby ďalšími dôkazmi sa dopĺňa aj do náležitostí obžaloby. Vyplýva to z návrhu novely Trestného poriadku, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.
Do náležitostí obžaloby by sa po novom malo (obdobne ako pri odôvodnení rozsudku) uviesť aj hodnotenie dôveryhodnosti spolupracujúcej osoby zo strany prokurátora. Odôvodnenie rozsudku sa má doplniť o ďalšie náležitosti spojené s použitím dôkazov od spolupracujúcej osoby. Uvedené podľa MS núti súdy dôsledne sa vysporiadať s dôkazmi od týchto osôb, ako aj námietkami obhajoby, a prispeje k lepšej preskúmateľnosti rozsudkov vyššími inštanciami.
Zaviesť sa má aj maximálna možná lehota odloženia vznesenia obvinenia, a to do času vznesenia obvinenia voči iným osobám za všetky trestné činy, o ktorých spolupracujúca osoba vypovedala. MS návrh odôvodňuje tým, že dočasné odloženie vznesenia obvinenia stráca svoj význam v momente, keď orgány činné v trestnom konaní už nazhromaždili dostatok dôkazov na to, aby obvinili osoby zo všetkých trestných činov, o ktorých spolupracujúca osoba vypovedala.
Aktuálne je možné osobe dočasne odložiť vznesenie obvinenia na nevyhnutný čas. Uvedené ustanovenie predstavuje benefit pre spolupracujúcu osobu, voči ktorej štát nevedie dočasne trestné stíhanie, a spolupracujúca osoba tak dočasne nie je vystavená trestnému stíhaniu a nemá povinnosti spojené so štatútom obvineného (napr. takejto osobe nehrozí uloženie väzby). „Na druhú stranu toto obdobie slúži aj orgánom činným v trestnom konaní na preverenie dôkazov poskytnutých od spolupracujúcej osoby a na zhromažďovanie ďalších dôkazov bez toho, aby takéto objasňovanie trestnej činnosti bolo ohrozené alebo sťažené vznesením obvinenia spolupracujúcej osobe,“ vysvetlilo MS.
Právna úprava by sa mohla doplniť aj o možnosť konfrontovať spolupracujúcu osobu s jej výpoveďami z iných trestných konaní. Navrhuje sa aj nový dôvod obnovy konania, ktorý spočíva práve v tom, že osoba poruší podmienky spolupráce. Obdobná úprava obnovy konania v takýchto prípadoch existuje napríklad v Česku alebo Poľsku. MS spresnilo, že niektorým z benefitov je aj podmienečné zastavenie a zastavenie trestného stíhania, ktoré v konečnom v dôsledku (resp. v prípade, že sa osoba osvedčí) vedú k právoplatnému ukončeniu veci už v prípravnom konaní, ktoré predstavuje prekážku veci rozhodnutej. „V takýchto prípadoch, keď následne dôjde k porušeniu spolupráce zo strany spolupracujúcej osoby, nie je možné zasiahnuť do právoplatného stavu iným spôsobom ako mimoriadnym opravným prostriedkom,“ vysvetlilo MS.
Ustanoviť sa má aj pravidlo, podľa ktorého sa nová úprava týkajúca sa spolupracujúcich osôb použije aj v konaniach, v ktorých ku dňu účinnosti novej úpravy nebol poskytnutý benefit a nebola podaná obžaloba či návrh na schválenie dohody o vine a treste. Ide teda o konania, v ktorých mohlo dôjsť k dohode o spolupráci a prisľúbeniu benefitov, ktoré však neboli poskytnuté, t. j. neboli vydané rozhodnutia, ktorými sa benefity poskytujú. V týchto konaniach sa súčasne ustanovuje, že lehota začne plynúť dňom účinnosti zákona. Nová úprava by sa nemala použiť v situácii, keď došlo k poskytnutiu benefitu spočívajúceho v podmienečnom zastavení trestného stíhania, čím sa preferuje zachovanie legitímnych očakávaní spolupracujúcej osoby.
Medzi dôkazné prostriedky sa má zaradiť aj zápisnica z výsluchu z iného trestného konania, ak sa čo i len v časti týka predmetu konania alebo osoby obvineného, na účely umožnenia dôsledného preverenia dôveryhodnosti a pravdivosti výpovedí svedkov, ktorí sú spolupracujúcimi osobami.
Účinnosť novely Trestného poriadku sa navrhuje od 1. novembra 2026.