Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Predstavitelia strany Demokrati zároveň zdôraznili, že Slovensko nesmie byť tichým svedkom agresie ani politickým spojencom režimu, ktorý nesie zodpovednosť za tisíce nevinných obetí.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 24. februára (TASR) - Štvrté výročie vypuknutia vojny na Ukrajine si pripomínajú aj mimoparlamentné politické strany. Plnú zodpovednosť za vojnové zločiny nesie podľa mimoparlamentných Demokratov ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň kritizujú premiéra Roberta Fica (Smer-SD) za poškodzovanie vzťahov s Ukrajinou a medzinárodnú izoláciu Slovenska.
„Za štyri roky sa Rusku podarilo obsadiť približne 12 percent ukrajinského územia, pričom za posledný rok išlo len o 1,3 percenta. Cena za Putinovo rozhodnutie je strašná - státisíce mŕtvych a zranených. Na oboch stranách umierajú vojaci, no zomierajú aj civilisti a deti, ktoré chceli jediné, žiť svoje pokojné životy. Putin sa musí za svoje zločiny zodpovedať pred medzinárodným súdom,“ uviedol šéf Demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď.
Predstavitelia strany Demokrati zároveň zdôraznili, že Slovensko nesmie byť tichým svedkom agresie ani politickým spojencom režimu, ktorý nesie zodpovednosť za tisíce nevinných obetí. Slovenská zahraničná politika sa musí podľa nich vrátiť k jasnému ukotveniu v demokratickom svete, k obrane medzinárodného práva a k jednoznačnej podpore napadnutej Ukrajiny.
Mimoparlamentná OKS pripomenula, že ruská invázia na Ukrajinu je útokom nielen na ukrajinskú nezávislosť, ale aj na základné hodnoty európskej civilizácie - slobodu, suverenitu a demokraciu. „OKS dôrazne odsudzuje túto agresiu a trvá na plnom rešpekte medzinárodného práva, územnej celistvosti a práva každého štátu rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti,“ uviedla strana v stanovisku. Odmietla tiež vyhlásenia premiéra, že Slovensko prestane v prípade núdze dodávať Ukrajine elektrinu.
Šéf mimoparlamentnej Republiky Milan Uhrík na sociálnej sieti vyhlásil, že Ukrajine sme pomohli už dosť „a za odmenu dostávame len nevďačnosť a útoky“. Jeho hnutie žiada, aby Ukrajinci aj Brusel umožnili našim podnikom a fabrikám slobodne nakupovať plyn a ropu, odkiaľ to bude pre ne najvýhodnejšie.
Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Rokovania o prímerí v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov.
„Za štyri roky sa Rusku podarilo obsadiť približne 12 percent ukrajinského územia, pričom za posledný rok išlo len o 1,3 percenta. Cena za Putinovo rozhodnutie je strašná - státisíce mŕtvych a zranených. Na oboch stranách umierajú vojaci, no zomierajú aj civilisti a deti, ktoré chceli jediné, žiť svoje pokojné životy. Putin sa musí za svoje zločiny zodpovedať pred medzinárodným súdom,“ uviedol šéf Demokratov a exminister obrany Jaroslav Naď.
Predstavitelia strany Demokrati zároveň zdôraznili, že Slovensko nesmie byť tichým svedkom agresie ani politickým spojencom režimu, ktorý nesie zodpovednosť za tisíce nevinných obetí. Slovenská zahraničná politika sa musí podľa nich vrátiť k jasnému ukotveniu v demokratickom svete, k obrane medzinárodného práva a k jednoznačnej podpore napadnutej Ukrajiny.
Mimoparlamentná OKS pripomenula, že ruská invázia na Ukrajinu je útokom nielen na ukrajinskú nezávislosť, ale aj na základné hodnoty európskej civilizácie - slobodu, suverenitu a demokraciu. „OKS dôrazne odsudzuje túto agresiu a trvá na plnom rešpekte medzinárodného práva, územnej celistvosti a práva každého štátu rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti,“ uviedla strana v stanovisku. Odmietla tiež vyhlásenia premiéra, že Slovensko prestane v prípade núdze dodávať Ukrajine elektrinu.
Šéf mimoparlamentnej Republiky Milan Uhrík na sociálnej sieti vyhlásil, že Ukrajine sme pomohli už dosť „a za odmenu dostávame len nevďačnosť a útoky“. Jeho hnutie žiada, aby Ukrajinci aj Brusel umožnili našim podnikom a fabrikám slobodne nakupovať plyn a ropu, odkiaľ to bude pre ne najvýhodnejšie.
Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Rokovania o prímerí v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov.
