MS vo futbale 2026
Všetky správy
Výsledky tiež ukázali, že do roku 2014 prevažovali v článkoch neutrálne postoje a postupne pribúdali aj pozitívne.
Autor TASR
Bratislava 27. júna (TASR) - Mediálny diskurz o migrácii sa mení najmä v období významných spoločenských, politických a geopolitických udalostí. To, akým spôsobom ľudia migráciu vnímajú, môže meniť aj jazyk. Vyplýva to z výsledkov výskumného projektu Mimedis. Ten mapoval vývoj mediálneho obrazu migrácie na Slovensku za viac ako dve desaťročia. Na projekte spolupracujú Fakulta sociálnych a ekonomických vied a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) spolu s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií (KInIT). TASR o tom informovali z inštitútu.
„Naše zistenia naznačujú, že ak sa na opis migrácie používajú vyjadrenia ako migračná vlna alebo prílev migrantov, môže to u niektorých ľudí vyvolávať pocit straty kontroly nad migráciou. Podobný efekt sa prejavuje aj v prípade, ak sú migrujúci ľudia prezentovaní ako prevažne muži, napriek faktu, že často ide aj o ženy a deti, takéto vyobrazenie môže viesť k silnejšiemu odmietaniu migrácie,“ ozrejmil Andrej Findor z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.
Výsledky tiež ukázali, že do roku 2014 prevažovali v článkoch neutrálne postoje a postupne pribúdali aj pozitívne, rok 2015 spojený s tzv. európskou migračnou krízou priniesli výrazný nárast negativity. „Naopak, rok 2022 spojený s príchodom utečencov z Ukrajiny, zaznamenal najviac pozitívnych vyjadrení za celé sledované obdobie,“ doplnili z inštitútu. Výskum odhalil aj to, že slovenské médiá si vo väčšine prípadov zachovávajú vecný a faktický tón.
Výskum mapoval viac než 20 rokov mediálneho obrazu migrácie. Vychádzal z poznania, že spôsob a jazyk, akým médiá o témach informujú, ovplyvňuje to, ako ich vníma verejnosť. Výskumníci vyvinuli nástroje umelej inteligencie, ktoré dokážu automaticky identifikovať postoj k migrácii priamo v textoch článkov. Analyzovali prostredníctvom nich približne 950.000 článkov publikovaných v rokoch 2003 až 2024. „Dáta pochádzali z približne 9400 zdrojov vrátane mainstreamových aj alternatívnych, tlačených aj online médií. Vznikol tak jeden z najrozsiahlejších súborov mediálnych dát, aké boli na Slovensku pre akademický výskum vytvorené,“ priblížili výskumníci.
„Naše zistenia naznačujú, že ak sa na opis migrácie používajú vyjadrenia ako migračná vlna alebo prílev migrantov, môže to u niektorých ľudí vyvolávať pocit straty kontroly nad migráciou. Podobný efekt sa prejavuje aj v prípade, ak sú migrujúci ľudia prezentovaní ako prevažne muži, napriek faktu, že často ide aj o ženy a deti, takéto vyobrazenie môže viesť k silnejšiemu odmietaniu migrácie,“ ozrejmil Andrej Findor z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.
Výsledky tiež ukázali, že do roku 2014 prevažovali v článkoch neutrálne postoje a postupne pribúdali aj pozitívne, rok 2015 spojený s tzv. európskou migračnou krízou priniesli výrazný nárast negativity. „Naopak, rok 2022 spojený s príchodom utečencov z Ukrajiny, zaznamenal najviac pozitívnych vyjadrení za celé sledované obdobie,“ doplnili z inštitútu. Výskum odhalil aj to, že slovenské médiá si vo väčšine prípadov zachovávajú vecný a faktický tón.
Výskum mapoval viac než 20 rokov mediálneho obrazu migrácie. Vychádzal z poznania, že spôsob a jazyk, akým médiá o témach informujú, ovplyvňuje to, ako ich vníma verejnosť. Výskumníci vyvinuli nástroje umelej inteligencie, ktoré dokážu automaticky identifikovať postoj k migrácii priamo v textoch článkov. Analyzovali prostredníctvom nich približne 950.000 článkov publikovaných v rokoch 2003 až 2024. „Dáta pochádzali z približne 9400 zdrojov vrátane mainstreamových aj alternatívnych, tlačených aj online médií. Vznikol tak jeden z najrozsiahlejších súborov mediálnych dát, aké boli na Slovensku pre akademický výskum vytvorené,“ priblížili výskumníci.
