Bratislava 19. marca (TASR) - Na Slovensku žije viac ako 156.000 jednorodičovských domácností, nejde však o homogénnu skupinu. Zhodli sa na tom odborníci z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV), Katedry ekonomickej a sociálnej geografie, demografie a územného rozvoja Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a neziskovej organizácie Jeden rodič na tlačovej konferencii, na ktorej prezentovali výsledky výskumu o rôznych podobách jednorodičovských rodín na Slovensku.

„Nehovoríme o jednorodičovských rodinách ako o nejakej homogénnej skupine. Vidíme, že jednotlivé typy rodín sú naozaj veľmi odlišné. Pri tej heterogenite jednorodičovských rodín je dôležitá práve rozdielnosť socioekonomických podmienok, v ktorých žijú,“ uviedol Miroslav Popper z ústavu výskumu sociálnej komunikácie.

Sofia Trommlerová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave ozrejmila, že podľa údajov zo sčítania obyvateľov z roku 2021 žije na Slovensku viac ako 156.000 jednorodičovských domácností s deťmi do 18 rokov, pričom pri deťoch do 15 rokov ide o vyše 136.000 domácností, teda približne 27 až 28 percent všetkých domácností s deťmi.

Dodala, že v jednorodičovských rodinách vyrastá takmer 238.000 detí, čo predstavuje zhruba každé štvrté dieťa na Slovensku, pričom až 90 percent jednorodičov tvoria ženy. Tromlerová spresnila, že najvyšší podiel týchto domácností je v ekonomicky slabších regiónoch, najmä v Banskobystrickom a Košickom kraji.

Podľa Aleny Rochovskej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV dáta ukazujú výrazné rozdiely medzi jednorodičmi, najmä z hľadiska zamestnanosti, vzdelania a rodinného zázemia. Zamestnaných je 75 percent jednorodičov - otcov, zatiaľ čo u matiek len približne 47 percent, pričom pri ženách s deťmi do šiestich rokov je takmer polovica ekonomicky neaktívna.

Upozornila tiež, že takmer polovica jednorodičiek je slobodná, čo môže znamenať aj slabšiu vymožiteľnosť výživného. „Až 46 percent jednorodičovských domácností je v riziku chudoby a dokonca ani práca nechráni jednorodičov pred chudobou,“ poznamenala. Významným problémom je podľa nej aj bývanie, keďže takmer štvrtina týchto domácností vynakladá naň viac ako 40 percent svojich príjmov.

Výskumníci zdôraznili, že jednorodičovské domácnosti si vyžadujú rôznorodý prístup, či už v oblasti legislatívy, dostupného bývania, podpory zamestnanosti alebo flexibilných služieb starostlivosti o deti a vzdelávania. Zároveň upozornili na potrebu dlhodobej systémovej podpory zo strany štátu aj mimovládneho sektora.

Popper priblížil, že osobitnú skupinu tvoria ukrajinské matky, ktoré často fungujú ako jednorodičky v dôsledku vojny a odlúčenia od partnera. Podľa jeho zistení mnohé z nich pracujú pod úrovňou svojej kvalifikácie v nestabilných a nízko platených zamestnaniach, čo spolu s vysokými nákladmi na bývanie a starostlivosť o deti vytvára začarovaný kruh ekonomickej neistoty.

Výsledky boli prezentované v rámci výskumného projektu „Reziliencia, aktérstvo a well-being jednorodičovských rodín na Slovensku“, ktorý je aktuálne v polovici realizácie. Výskumný tím plánuje v ďalšej fáze uskutočniť rozsiahly dotazníkový prieskum na vzorke 1000 jednorodičov a pokračovať v zbere kvalitatívnych dát. Finálne výsledky projektu by mali byť známe v júni 2027.