Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Na Slovensku dosiahol podľa výskumu index selektívnej expozície hodnotu 54 bodov. Na porovnanie, v Nemecku je to 39.
Autor TASR
Bratislava 3. marca (TASR) - Slovenská spoločnosť sa uzatvára do informačných bublín spomedzi šiestich skúmaných európskych krajín najviac. Ukázal to nový výskum Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Dôvodom pritom nie sú len samotné sociálne siete, ale najmä silné emočné puto, ktoré si používatelia vytvoria k politickým lídrom. TASR o tom z fakulty informovala Romana Takáčová.
„Jedným z kľúčových zistení je, že sociálne siete nepodporujú uzatváranie sa do informačných bublín automaticky. K selektívnej expozícii vedie až vytvorenie emocionálneho a kognitívneho puta k politickému lídrovi. Sociálne siete totiž umožňujú politikom pôsobiť osobne, spontánne či autenticky - čo je obsah, ktorý ľudia prirodzene interpretujú ako osobný kontakt. To následne prehlbuje pocit známosti a dôvery, aj keď ide o jednostranný vzťah,“ uviedol Pavol Baboš z katedry sociológie, ktorý je jedným z autorov štúdie.
Na Slovensku dosiahol podľa výskumu index selektívnej expozície hodnotu 54 bodov. Na porovnanie, v Nemecku je to 39. Ako Takáčová vysvetlila, selektívna expozícia znamená tendenciu sledovať len názorovo blízke médiá. Slovenská spoločnosť je tak fragmentovaná. Najvyššiu tendenciu ignorovať nesúladné informácie majú voliči menších strán aktuálnej koalície.
„Dáta nám ukázali, že na Slovensku neexistuje skupina, ktorá by bola imúnna voči informačným bublinám. Vysokú mieru uzavretosti vykazujú nielen voliči vládnej koalície, ale aj priaznivci opozície. Sme svedkami dvojitej fragmentácie, kde sa oba tábory navzájom nepočúvajú a aktívne sa vyhýbajú konfrontácii s iným názorom,“ priblížil výskum Baboš.
Takáčová poukázala, že štúdia môže odpovedať aj na otázku, prečo to tak v krajine je. Môže za tým stáť fenomén parasociálnych vzťahov, keď si človek vytvorí jednostrannú väzbu a má pocit, že politika osobne pozná. „Politici dnes obchádzajú novinárov a prihovárajú sa ľuďom priamo z obývačky, v neformálnom oblečení či s použitím hovorového jazyka. Táto stratégia sprostredkovanej autenticity vytvára ilúziu intimity. Dáta potvrdili, že čím častejšie ľudia sledujú politiku na sociálnych sieťach, tým silnejší je tento pocit blízkosti k lídrovi. Napríklad podporovatelia Roberta Fica (predseda vlády SR, Smer-SD, poznámka TASR) na Slovensku dosahujú v indexe tohto vzťahu mimoriadne vysoké skóre (69 bodov), zatiaľ čo voliči opozície majú k lídrovi koalície vzťah takmer nulový (17 bodov),“ doplnila k výsledkom.
Výskum však podľa nej dokázal, že samotné algoritmy sociálnych sietí za uzavretosť v názorových skupinách automaticky nemôžu. Skutočným dôvodom pre polarizáciu spoločnosti je emócia. Po vytvorení parasociálneho vzťahu sa v mozgu aktivuje obranný mechanizmus. „Kritické správy o ňom začnete podvedome ignorovať alebo odmietať, pretože to vnímate ako útok na niekoho, na kom vám záleží,“ uviedli vedci vo výskume.
Výskum podľa Takáčovej potvrdil aj to, že silné parasociálne vzťahy môžu limitovať korekciu dezinformácií. Akýkoľvek kritický výrok môže byť interpretovaný ako osobný útok.
„Jedným z kľúčových zistení je, že sociálne siete nepodporujú uzatváranie sa do informačných bublín automaticky. K selektívnej expozícii vedie až vytvorenie emocionálneho a kognitívneho puta k politickému lídrovi. Sociálne siete totiž umožňujú politikom pôsobiť osobne, spontánne či autenticky - čo je obsah, ktorý ľudia prirodzene interpretujú ako osobný kontakt. To následne prehlbuje pocit známosti a dôvery, aj keď ide o jednostranný vzťah,“ uviedol Pavol Baboš z katedry sociológie, ktorý je jedným z autorov štúdie.
Na Slovensku dosiahol podľa výskumu index selektívnej expozície hodnotu 54 bodov. Na porovnanie, v Nemecku je to 39. Ako Takáčová vysvetlila, selektívna expozícia znamená tendenciu sledovať len názorovo blízke médiá. Slovenská spoločnosť je tak fragmentovaná. Najvyššiu tendenciu ignorovať nesúladné informácie majú voliči menších strán aktuálnej koalície.
„Dáta nám ukázali, že na Slovensku neexistuje skupina, ktorá by bola imúnna voči informačným bublinám. Vysokú mieru uzavretosti vykazujú nielen voliči vládnej koalície, ale aj priaznivci opozície. Sme svedkami dvojitej fragmentácie, kde sa oba tábory navzájom nepočúvajú a aktívne sa vyhýbajú konfrontácii s iným názorom,“ priblížil výskum Baboš.
Takáčová poukázala, že štúdia môže odpovedať aj na otázku, prečo to tak v krajine je. Môže za tým stáť fenomén parasociálnych vzťahov, keď si človek vytvorí jednostrannú väzbu a má pocit, že politika osobne pozná. „Politici dnes obchádzajú novinárov a prihovárajú sa ľuďom priamo z obývačky, v neformálnom oblečení či s použitím hovorového jazyka. Táto stratégia sprostredkovanej autenticity vytvára ilúziu intimity. Dáta potvrdili, že čím častejšie ľudia sledujú politiku na sociálnych sieťach, tým silnejší je tento pocit blízkosti k lídrovi. Napríklad podporovatelia Roberta Fica (predseda vlády SR, Smer-SD, poznámka TASR) na Slovensku dosahujú v indexe tohto vzťahu mimoriadne vysoké skóre (69 bodov), zatiaľ čo voliči opozície majú k lídrovi koalície vzťah takmer nulový (17 bodov),“ doplnila k výsledkom.
Výskum však podľa nej dokázal, že samotné algoritmy sociálnych sietí za uzavretosť v názorových skupinách automaticky nemôžu. Skutočným dôvodom pre polarizáciu spoločnosti je emócia. Po vytvorení parasociálneho vzťahu sa v mozgu aktivuje obranný mechanizmus. „Kritické správy o ňom začnete podvedome ignorovať alebo odmietať, pretože to vnímate ako útok na niekoho, na kom vám záleží,“ uviedli vedci vo výskume.
Výskum podľa Takáčovej potvrdil aj to, že silné parasociálne vzťahy môžu limitovať korekciu dezinformácií. Akýkoľvek kritický výrok môže byť interpretovaný ako osobný útok.
