Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vedúci výskumnej stanice TANAPu Peter Fleischer vysvetlil, že úroveň tvorby biomasy dokazuje celková bilancia uhlíka.
Autor TASR
,aktualizované Vysoké Tatry 13. novembra (TASR) – Výskyt dvoch diametrálne odlišných aktuálnych podôb tatranského lesa necelých deväť rokov po ničivej veternej kalamite z 19. novembra 2004 a predovšetkým následnej pretrvávajúcej lykožrútovej kalamite zdôraznili dnes na brífingu vedúci predstavitelia Štátnych lesov (ŠL) TANAPu.
„Tatranský les má po kalamite ozaj dve rôzne tváre. Na plochách, kde bolo povolené spracovanie napadnutej drevnej hmoty a následne boli revitalizované či už prirodzeným zmladením alebo umelou výsadbou, sú už pekné mladé lesné porasty. Čiže je tam nevyhnutný základ pre tvorbu nového prírode blízkeho lesa s dobrou skladbou,“ uviedol pre TASR riaditeľ ŠL TANAPu Peter Líška.
Zároveň zdôraznil, že najmä do centrálnej časti s bezzásahovým režimom, kde nie je možná žiadna aktívna ochrana lesa ani manažmentové opatrenia, sa v poslednom období presunula značná časť vyvolanej lykožrútovej kalamity. „Výrazne postihnuté plochy sú plné suchých stromov. Čiastočne tam síce prebieha prirodzená obnova, predovšetkým jarabinou, no na pomerne veľkých plochách k nej nedochádza,“ skonštatoval Líška.
„Lykožrútovej kalamite padlo za obeť viac ako 2,2 milióna dovtedy zelených stromov na ploche 7300 ha. Nenávratne tak prichádzame o najvzácnejší predmet ochrany, pralesové spoločenstvá. Generácie lesníkov ich tu chránili ako jedinečný klenot Karpatského oblúka,“ prízvukoval námestník riaditeľa ŠL TANAPu Pavol Fabian.
Vedúci výskumnej stanice TANAPu Peter Fleischer vysvetlil, že úroveň tvorby biomasy dokazuje celková bilancia uhlíka. „Prvý raz od kalamity je kladná, lebo narušený lesný ekosystém začal opäť viac uhlíka ukladať ako produkovať. Oxid uhličitý uniká oveľa intenzívnejšie z pôdy do atmosféry na plochách poškodených hmyzovou kalamitou,“ dodal.
„Tatranský les má po kalamite ozaj dve rôzne tváre. Na plochách, kde bolo povolené spracovanie napadnutej drevnej hmoty a následne boli revitalizované či už prirodzeným zmladením alebo umelou výsadbou, sú už pekné mladé lesné porasty. Čiže je tam nevyhnutný základ pre tvorbu nového prírode blízkeho lesa s dobrou skladbou,“ uviedol pre TASR riaditeľ ŠL TANAPu Peter Líška.
Zároveň zdôraznil, že najmä do centrálnej časti s bezzásahovým režimom, kde nie je možná žiadna aktívna ochrana lesa ani manažmentové opatrenia, sa v poslednom období presunula značná časť vyvolanej lykožrútovej kalamity. „Výrazne postihnuté plochy sú plné suchých stromov. Čiastočne tam síce prebieha prirodzená obnova, predovšetkým jarabinou, no na pomerne veľkých plochách k nej nedochádza,“ skonštatoval Líška.
„Lykožrútovej kalamite padlo za obeť viac ako 2,2 milióna dovtedy zelených stromov na ploche 7300 ha. Nenávratne tak prichádzame o najvzácnejší predmet ochrany, pralesové spoločenstvá. Generácie lesníkov ich tu chránili ako jedinečný klenot Karpatského oblúka,“ prízvukoval námestník riaditeľa ŠL TANAPu Pavol Fabian.
Vedúci výskumnej stanice TANAPu Peter Fleischer vysvetlil, že úroveň tvorby biomasy dokazuje celková bilancia uhlíka. „Prvý raz od kalamity je kladná, lebo narušený lesný ekosystém začal opäť viac uhlíka ukladať ako produkovať. Oxid uhličitý uniká oveľa intenzívnejšie z pôdy do atmosféry na plochách poškodených hmyzovou kalamitou,“ dodal.
