Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Slovensko

Výstava inváznych rastlín v rámci projektu cezhraničnej spolupráce

Na snímke pohľad na časť výstavy. Prievidza, 5. apríla 2013. Foto: TASR/Pavol Remiaš

Invázne rastliny sú už celosvetovým problémom.

Prievidza 5. apríla (TASR) – Rozšíriť vedomosti obyvateľov a poukázať na riziká dovezených zástupcov flóry má za cieľ výstava Invázne rastliny okolo nás, ktorú v minulých dňoch sprístupnili v Regionálnom kultúrnom centre v Prievidzi.

Je výsledkom cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou a Českou republikou v rámci projektu EÚ Spoločne bez hraníc s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Realizátormi sú český a slovenský zväz ochrancov prírody. Informoval o tom jeden z organizátorov výstavy, člen Ústredného výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Vladimír Slobodník. Dodal, že vedúcou organizáciou projektu je Severomoravské regionálne združenie Českého zväzu ochrancov prírody. V rámci projektu pripravujú aj ďalšiu výstavu o mokradiach, s ktorou sa budú prezentovať na jeseň.

"Prvá výstava na paneloch podrobne predstavuje najrozšírenejšie druhy inváznych rastlín, ktoré svojou vysokou agresivitou a veľkou schopnosťou rozmnožovať sa vytláčajú pôvodné rastliny z našej prírody. Viaceré v minulosti v dobrej viere priniesli zo zahraničia ľudia ako okrasné rastliny. Takým je napríklad boľševník obrovský, pôvodom z Kaukazu. Je to mrkvovitá rastlina, ktorá však dorastá do výšky dva až päť metrov. Vytvára veľké množstvo semien schopných vyklíčiť aj po 30 rokoch. Rýchlo sa rozširuje a ničí okolité rastliny. Najhoršie však je, že pri odseknutí stonky vylučuje látku, ktorá ľuďom spôsobuje vážne poškodenie kože podobné popáleninám, spôsobuje alergie a je nebezpečná aj pre zvieratá. Likvidácia boľševníka je zložitá a niekedy pri boji proti nemu pomôžu iba chemické prostriedky," uviedol Slobodník.

Medzi invázne druhy rastlín patrí aj agát biely, drevina, ktorú v minulosti rozšírili včelári, pretože agátový kvet je medonosný. Vo väčšej miere však vytláča zo svojho okolia iné dreviny, najmä dub. Poľovníci zasa majú na svedomí rozšírenie slnečnice hľuznatej, ktorá produkuje na koreňoch hľuzy známe aj ako topinambur. Pôvodne bola určená na prikrmovanie diviačej zvere. V súčasnosti je už veľmi rozšírená, najmä v okolí potokov a riek. Z ďalších inváznych rastlín sú to napríklad pohánkovce (japonský, český, sachalínsky), zľatobyľ kanadská a sumach palkový. Najčastejšie sa vyskytujú v parkoch, pôvodne ako okrasné kríky či kvety.

Invázne rastliny sú už celosvetovým problémom. Kvôli ochrane prirodzeného zloženia domácich ekosystémov, ich ďalšie rozmnožovanie a pestovanie je aj na Slovensku od roku 2000 zákonom zakázané. Okrem toho vlastník, správca alebo nájomník pozemku, na ktorom sa invázne rastliny nachádzajú, je povinný ich odstrániť. Nariadiť to môže orgán ochrany prírody. Konštatujú to na úvodných paneloch autorky výstavy Oľga Removčíková a Eva Sitášová.