< sekcia Slovensko

Odborníci: Výzvou tretej vlny bude tzv. dlhodobý covid

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Odborníci predpokladajú, že nemocničné lôžka budú počas ďalšej vlny zapĺňať najmä neočkovaní pacienti a pacienti s inými pridruženými ochoreniami.

Bratislava 27. septembra (TASR) – Tretia vlna pandémie bude podľa odborníkov iná ako predošlé. Výzvou pre medicínu bude tzv. "long covid" alebo "dlhodobý covid", vyžadujúci širší monitoring pacientov. Upozorňujú na to kardiológovia v súvislosti s tým, že následky ochorenia COVID-19 môžu spôsobiť okrem pľúcnych aj množstvo kardiovaskulárnych ťažkostí. Pomôcť zvládnuť situáciu by podľa nich mohla telemedicína. TASR o tom informovala Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED).

„Pri infekcii COVID-19 môže dôjsť k rozkolísaniu hodnôt krvného tlaku, vzniku arytmií, zápalu srdcového svalu až k akútnemu srdcovému zlyhávaniu. Obávanou komplikáciou môže byť poškodenie koronárnych tepien, vznik infarktu myokardu,“ vysvetľuje kardiologička Anna Vachulová z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Dodala, že takéto komplikácie sa môžu vyskytnúť u ľudí bez predchádzajúceho srdcovo-cievneho ochorenia, ale aj zhoršiť už existujúce ochorenie.

Odborníci predpokladajú, že nemocničné lôžka budú počas ďalšej vlny zapĺňať najmä neočkovaní pacienti a pacienti s inými pridruženými ochoreniami. Zmenila sa tiež riziková skupina obyvateľov. „Zatiaľ čo na začiatku išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz ide o pacientov nad 40 rokov, ktorí môžu mať nadváhu, obezitu či diabetes,“ uviedli odborníci. Pripomenuli tiež, že pacientom s chronickými ochoreniami hrozí horší priebeh ochorenia. Najúčinnejšou ochranou je podľa nich očkovanie, ktoré je vodné najmä pre pacientov s pridruženými ochoreniami.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Ako uviedli, pri zvládaní tretej vlny by mohlo pomôcť manažovanie pacientov prostredníctvom telemedicíny, ktorá by uľahčila kontakt lekára a pacienta. „Mnohí lekári komunikujú s veľkým množstvom svojich pacientov telefonicky alebo emailovo aj dnes, avšak robia to z vlastnej vôle a na úkor svojho času, pretože za takýto výkon nemajú zaplatené,“ skonštatovala výkonná riaditeľka SK+ MED Katarína Danková s tým, že telemedicína by mala byť považovaná za reálny lekársky výkon zaplatený zdravotnou poisťovňou.

Dodala, že lekári tak nie sú motivovaní ju využívať, čo v praxi spôsobí plné čakárne pacientov v ambulanciách a nemocniciach. „Niektorých by napríklad vďaka vzdialenému monitoringu mohol lekár vidieť len sporadicky, keďže informácie o pacientovi by získal na diaľku priamo z monitorovacieho zariadenia,“ vysvetlili odborníci.