Bratislava 28. júla (TASR) - Výzvou do budúcnosti v ochrane prírody je zlepšiť efektívnosť spolupráce medzi jednotlivými subjektmi, zabezpečiť dostatočné financovanie a reagovať na nové hrozby, ako sú klimatické zmeny, invázne druhy či tlak na urbanizáciu chránených území. Uviedla to Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) pri príležitosti Svetového dňa ochrany prírody, ktorý pripadá na 28. júla.

Tento svetový deň pripomína, aké dôležité je udržiavať rovnováhu medzi ľudskou činnosťou a prírodnými procesmi. Dôraz sa kladie na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, ktoré čelia úbytku prirodzených biotopov a ďalším hrozbám, priblížila agentúra. Hlavným cieľom je podľa SAŽP upriamiť pozornosť verejnosti na to, aké dôležité je chrániť prírodu, biodiverzitu a prírodné zdroje. Zároveň má motivovať k činom. Ide napríklad o šetrenie vody, znižovanie množstva odpadu, využívanie obnoviteľných zdrojov energie či podporu ekologických iniciatív vo svojom okolí.

„Ochrana prírody v minulosti neexistovala ako vedomá činnosť, ale prvky ochrany sa prejavovali cez tradičné spôsoby hospodárenia, poľovné práva šľachty a náboženské normy. Niektoré lesy a pramene vôd boli považované za ‚posvätné‘, čo ich nepriamo chránilo. Príroda tak zostávala nedotknutá,“ skonštatovali environmentalisti.

Tvrdia, že sústava chránených území bola na Slovensku vybudovaná od konca 19. storočia. Prvým chráneným územím je od roku 1876 Kvetnica vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Medzi najstaršie prírodné rezervácie patria aj Príboj, Ponická dúbrava, Szabóova skala, Badínsky prales či Dobročský prales.

„V posledných rokoch dochádza k významným reformám, ktorých cieľom je posilniť ochranu prírodného dedičstva Slovenska a priblížiť správu chránených území medzinárodným štandardom,“ skonštatovala SAŽP. Doplnila, že účinná ochrana prírody závisí nielen od dobre nastavenej inštitucionálnej štruktúry, ale aj spolupráce s verejnosťou a rešpektovaním prírody ako spoločného dobra.