Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Trestné činy proti životnému prostrediu sú treťou najlukratívnejšou organizovanou trestnou činnosťou na svete, po pašovaní drog a zbraní.
Autor TASR
Bratislava 16. decembra (TASR) – Lepšie a efektívne stíhanie environmentálnych trestných činov zameraných na pytliactvo a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov je zámerom medzinárodného projektu SWiPE. Spúšťa ho Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Reaguje ním na vzostup envirokriminality vo svete, ktorá sa dostala do prvej trojky organizovanej trestnej činnosti a je druhou najzávažnejšou hrozbou pre biodiverzitu, po ničení a degradácii biotopov. WWF chce v tomto smere spolupracovať s prokurátormi a vyšetrovateľmi.
Do medzinárodného projekt sa zapája aj WWF Slovensko, podľa ktorej sú spoločenské dosahy envirokriminality stále podceňované. "Celý rozsah a dosahy pytliactva či nelegálneho obchodovania s chránenými druhmi rastlín a živočíchov nie sú známe ani v Európe, ani u nás. Mnohé prípady zostávajú nepovšimnuté a nenahlásené, údaje o týchto druhoch trestných činov proti životnému prostrediu nie sú systematicky zbierané a chýba aj efektívne vyhodnocovanie spôsobu ich postihovania," konštatuje Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Trestné činy proti životnému prostrediu sú treťou najlukratívnejšou organizovanou trestnou činnosťou na svete, po pašovaní drog a zbraní. Podľa poslednej správy Interpolu predstihli aj pašovanie ľudí. Europol v tejto súvislosti upozorňuje, že envirokriminalita je rovnako lukratívna ako pašovanie drog. Je však ťažšie ju odhaľovať a páchatelia čelia výrazne nižším trestom.
Takúto skúsenosť potvrdzujú aj slovenskí prokurátori a vyšetrovatelia. Generálna prokuratúra SR uvádza, že v roku 2019 bolo 238 osôb obžalovaných a 171 odsúdených za prečiny proti životnému prostrediu. Najväčšiu skupinu predstavuje pytliactvo, za ktoré bolo stíhaných 162 osôb, obžalovaných 103 a odsúdených 97 osôb. Nasleduje neoprávnené nakladanie s odpadmi a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, v rámci ktorého bolo stíhaných 69, obžalovaných 24 a odsúdených 34 osôb.
Boj s envirokriminalitou hodnotí ako nedostatočný aj EÚ. Po naliehavom riešení problému a lepšom presadzovaní práva a stíhania trestných činov volajú viaceré jej iniciatívy. Ide napríklad o Akčný plán EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, Plán na elimináciu zabíjania a chytania vtákov do pascí a obchodu s nimi či Paneurópsky akčný plán pre jesetery. Odpoveďou má byť práve aj projekt SWiPE, ktorý spája 11 európskych krajín a viacero organizácií. Jeho cieľom je tiež zvýšiť povedomie verejnosti o formách a dôsledkoch envirokriminality páchanej na živočíchoch.
Pokiaľ ide o pytliactvo, týka sa napríklad rýb, dravých vtákov, šeliem či poľovnej zveri. Európa je významným importérom najmä exotického dreva, papagájov, plazov či obojživelníkov, ale tiež významným exportérom, a to najmä úhorov či ikier jeseterov. Europol odhaduje, že najmä do Číny je ročne pašovaných viac ako 100 ton úhorov.
Medzinárodná pozornosť sa tento rok ušla i Slovensku, ktoré sa dostalo do správy o medzinárodnom obchode s mačkovitými šelmami a ich časťami. Správa naznačovala, že SR môže byť jednou zo zdrojových krajín, najmä pokiaľ ide o časti mŕtvych tigrov. Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii na tieto podozrenia od 1. decembra pozastavilo vydávanie povolení na vývoz tigrov, leopardov, rysov, gepardov a púm zo Slovenska.
Do medzinárodného projekt sa zapája aj WWF Slovensko, podľa ktorej sú spoločenské dosahy envirokriminality stále podceňované. "Celý rozsah a dosahy pytliactva či nelegálneho obchodovania s chránenými druhmi rastlín a živočíchov nie sú známe ani v Európe, ani u nás. Mnohé prípady zostávajú nepovšimnuté a nenahlásené, údaje o týchto druhoch trestných činov proti životnému prostrediu nie sú systematicky zbierané a chýba aj efektívne vyhodnocovanie spôsobu ich postihovania," konštatuje Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Trestné činy proti životnému prostrediu sú treťou najlukratívnejšou organizovanou trestnou činnosťou na svete, po pašovaní drog a zbraní. Podľa poslednej správy Interpolu predstihli aj pašovanie ľudí. Europol v tejto súvislosti upozorňuje, že envirokriminalita je rovnako lukratívna ako pašovanie drog. Je však ťažšie ju odhaľovať a páchatelia čelia výrazne nižším trestom.
Takúto skúsenosť potvrdzujú aj slovenskí prokurátori a vyšetrovatelia. Generálna prokuratúra SR uvádza, že v roku 2019 bolo 238 osôb obžalovaných a 171 odsúdených za prečiny proti životnému prostrediu. Najväčšiu skupinu predstavuje pytliactvo, za ktoré bolo stíhaných 162 osôb, obžalovaných 103 a odsúdených 97 osôb. Nasleduje neoprávnené nakladanie s odpadmi a porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, v rámci ktorého bolo stíhaných 69, obžalovaných 24 a odsúdených 34 osôb.
Boj s envirokriminalitou hodnotí ako nedostatočný aj EÚ. Po naliehavom riešení problému a lepšom presadzovaní práva a stíhania trestných činov volajú viaceré jej iniciatívy. Ide napríklad o Akčný plán EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, Plán na elimináciu zabíjania a chytania vtákov do pascí a obchodu s nimi či Paneurópsky akčný plán pre jesetery. Odpoveďou má byť práve aj projekt SWiPE, ktorý spája 11 európskych krajín a viacero organizácií. Jeho cieľom je tiež zvýšiť povedomie verejnosti o formách a dôsledkoch envirokriminality páchanej na živočíchoch.
Pokiaľ ide o pytliactvo, týka sa napríklad rýb, dravých vtákov, šeliem či poľovnej zveri. Európa je významným importérom najmä exotického dreva, papagájov, plazov či obojživelníkov, ale tiež významným exportérom, a to najmä úhorov či ikier jeseterov. Europol odhaduje, že najmä do Číny je ročne pašovaných viac ako 100 ton úhorov.
Medzinárodná pozornosť sa tento rok ušla i Slovensku, ktoré sa dostalo do správy o medzinárodnom obchode s mačkovitými šelmami a ich časťami. Správa naznačovala, že SR môže byť jednou zo zdrojových krajín, najmä pokiaľ ide o časti mŕtvych tigrov. Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii na tieto podozrenia od 1. decembra pozastavilo vydávanie povolení na vývoz tigrov, leopardov, rysov, gepardov a púm zo Slovenska.
