
Európska komisia v piatok oznámila, že začala konanie o porušení povinnosti proti Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 30. januára (TASR) - Ak by boli odborné pripomienky k zákonu o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) vypočuté, Slovensko sa mohlo vyhnúť konaniu o porušení práva zo strany Európskej únie (EÚ). Uviedla to predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová v reakcii na začatie konania Európskej komisie o porušení povinnosti (infringement) proti Slovensku.
„Opakovane sme pri schvaľovaní nového zákona oochrane oznamovateľov varovali zákonodarcov, že navrhovaná legislatíva je v rozpore s právom Európskej únie. Svoje obavy viackrát vyjadrila aj samotná Európska komisia,“ skonštatoval úrad. Dlugošová chcela pripomienky k zákonu objasniť aj na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady SR, no jej vystúpenie poslanci neodobrili a zákon v parlamente schválili. „Ak by boli odborné pripomienky vypočuté, Slovensko sa mohlo konaniu o porušení práva EÚ vyhnúť. Veríme však, že aj toto konanie prispeje k odbornej a vecnej debate o správnom nastavení ochrany oznamovateľov na Slovensku,” dodala Dlugošová.
Európska komisia v piatok oznámila, že začala konanie o porušení povinnosti proti Slovensku. Dôvodom je nedávne prijatie zákona o zmene ÚOO na nový úrad. Tento krok je podľa Komisie v rozpore so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv Európskej únie.
EK si vyžiadala si doplňujúce informácie a vysvetlenie. Slovensko musí na výzvu reagovať v stanovenej lehote, ktorá je zvyčajne dva mesiace, Brusel však v tomto prípade dal Slovensku na odpoveď a nápravu jeden mesiac.
Legislatíva mala priniesť viaceré zmeny. ÚOO sa ňou mal transformovať na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten mal okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú mal prevziať od ministerstva spravodlivosti. Zákon rieši aj preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.
Parlament legislatívu schválila v decembri. Prezident SR Peter Pellegrini ju vetoval a vrátil na prerokovanie. Poslanci ju však následne opätovne schválili. Zákon na Slovensku však nenadobudol účinnosť, keďže Ústavný súd SR ho ešte pred vstúpením zákona do platnosti pozastavil.
„Opakovane sme pri schvaľovaní nového zákona oochrane oznamovateľov varovali zákonodarcov, že navrhovaná legislatíva je v rozpore s právom Európskej únie. Svoje obavy viackrát vyjadrila aj samotná Európska komisia,“ skonštatoval úrad. Dlugošová chcela pripomienky k zákonu objasniť aj na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady SR, no jej vystúpenie poslanci neodobrili a zákon v parlamente schválili. „Ak by boli odborné pripomienky vypočuté, Slovensko sa mohlo konaniu o porušení práva EÚ vyhnúť. Veríme však, že aj toto konanie prispeje k odbornej a vecnej debate o správnom nastavení ochrany oznamovateľov na Slovensku,” dodala Dlugošová.
Európska komisia v piatok oznámila, že začala konanie o porušení povinnosti proti Slovensku. Dôvodom je nedávne prijatie zákona o zmene ÚOO na nový úrad. Tento krok je podľa Komisie v rozpore so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv Európskej únie.
EK si vyžiadala si doplňujúce informácie a vysvetlenie. Slovensko musí na výzvu reagovať v stanovenej lehote, ktorá je zvyčajne dva mesiace, Brusel však v tomto prípade dal Slovensku na odpoveď a nápravu jeden mesiac.
Legislatíva mala priniesť viaceré zmeny. ÚOO sa ňou mal transformovať na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten mal okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov, ktorú mal prevziať od ministerstva spravodlivosti. Zákon rieši aj preskúmanie ochrany v rámci trestného aj správneho konania.
Parlament legislatívu schválila v decembri. Prezident SR Peter Pellegrini ju vetoval a vrátil na prerokovanie. Poslanci ju však následne opätovne schválili. Zákon na Slovensku však nenadobudol účinnosť, keďže Ústavný súd SR ho ešte pred vstúpením zákona do platnosti pozastavil.







