Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Školy tak nevytvárajú podmienky pre študentov odkázaných na invalidný vozík.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) – Študenti so zdravotným postihnutím sa neraz javia pre školu ako prekážka, pretože „spomaľujú vyučovací proces“ , potrebujú rôzne „úpravy“ a „pomoc“ v porovnaní s ostatnými študentmi. V správe o činnosti za rok 2019 to konštatuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, ktorej ľudia posielajú aj podnety týkajúce sa tejto oblasti.
„Nie je nič neobvyklé, keď sa pedagóg s ponižujúcim výrazom opýta študenta: 'Na čo vám to štúdium bude?',“ hovorí komisárka. Takýmto prístupom dochádza k porušovaniu článku 24 dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý určuje ich právo na vzdelanie bez diskriminácie. Niektorí učitelia podľa Stavrovskej neumožňujú študentom so zdravotným postihnutím vyjadriť vlastný názor alebo sa k nim správajú ponižujúco.
Problém je podľa nej tiež s profesiou asistenta učiteľa. Ľudia vykonávajúci túto prácu sú podľa podnetov doručených Stavrovskej často neprofesionálni a pre študenta veľakrát znamenajú zmarenie túžby vzdelávať sa v škole formou inkluzívneho vzdelávania. Inokedy pedagógovia nedokážu vzdelávať študenta so zdravotným postihnutím, nemajú záujem pochopiť význam asistenčnej pomoci pre študentov počas vyučovania a tlačia na ich odchod zo školy.
Ďalšie podnety sa týkali nejasných pravidiel zľavy alebo odpustenia poplatku za štúdium na vysokej škole pre študentov so zdravotným postihnutím, architektonických bariér pri vstupe do budov aj vo vnútorných priestoroch stredných a vysokých škôl. Školy tak nevytvárajú podmienky pre študentov odkázaných na invalidný vozík.
Komisárka vo svojej správe odporúča vytvárať materiálno–technické a personálne podmienky, ale tiež prispôsobiť metódy vzdelávania a chod vyučovacieho procesu na stredných a vysokých školách tak, aby prístup k vzdelávaniu mali v plnej miere aj osoby so zdravotným postihnutím. „Treba sa intenzívnejšie orientovať na rozvoj praktických schopností a zručností študentov so zdravotným postihnutím, ktorí majú svoje špecifické výchovno–vzdelávacie potreby potrebné na nezávislý život a ktoré im umožnia prežívať úspech v reálnom svete. Tiež presadzovať transformáciu edukačného prostredia z integrovanej na inkluzívnu platformu vzdelávania,“ uviedla Stavrovská.
„Nie je nič neobvyklé, keď sa pedagóg s ponižujúcim výrazom opýta študenta: 'Na čo vám to štúdium bude?',“ hovorí komisárka. Takýmto prístupom dochádza k porušovaniu článku 24 dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý určuje ich právo na vzdelanie bez diskriminácie. Niektorí učitelia podľa Stavrovskej neumožňujú študentom so zdravotným postihnutím vyjadriť vlastný názor alebo sa k nim správajú ponižujúco.
Problém je podľa nej tiež s profesiou asistenta učiteľa. Ľudia vykonávajúci túto prácu sú podľa podnetov doručených Stavrovskej často neprofesionálni a pre študenta veľakrát znamenajú zmarenie túžby vzdelávať sa v škole formou inkluzívneho vzdelávania. Inokedy pedagógovia nedokážu vzdelávať študenta so zdravotným postihnutím, nemajú záujem pochopiť význam asistenčnej pomoci pre študentov počas vyučovania a tlačia na ich odchod zo školy.
Ďalšie podnety sa týkali nejasných pravidiel zľavy alebo odpustenia poplatku za štúdium na vysokej škole pre študentov so zdravotným postihnutím, architektonických bariér pri vstupe do budov aj vo vnútorných priestoroch stredných a vysokých škôl. Školy tak nevytvárajú podmienky pre študentov odkázaných na invalidný vozík.
Komisárka vo svojej správe odporúča vytvárať materiálno–technické a personálne podmienky, ale tiež prispôsobiť metódy vzdelávania a chod vyučovacieho procesu na stredných a vysokých školách tak, aby prístup k vzdelávaniu mali v plnej miere aj osoby so zdravotným postihnutím. „Treba sa intenzívnejšie orientovať na rozvoj praktických schopností a zručností študentov so zdravotným postihnutím, ktorí majú svoje špecifické výchovno–vzdelávacie potreby potrebné na nezávislý život a ktoré im umožnia prežívať úspech v reálnom svete. Tiež presadzovať transformáciu edukačného prostredia z integrovanej na inkluzívnu platformu vzdelávania,“ uviedla Stavrovská.
