FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ako iniciatíva poukázala, otázny je pri tejto legislatíve aj súlad s Ústavou SR.
Autor TASR
Bratislava 24. februára (TASR) - Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) nesúhlasí so zmenami v zákone z dielne Ministerstva spravodlivosti SR v súvislosti so sudcovskými disciplinárnymi konaniami. Po novele zákona o sudcoch a prísediacich by sa zmenilo zloženie senátu na Najvyššom správnom súde (NSS) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa ZOJ Katarína Javorčíková.
Ako iniciatíva vysvetlila, aktuálne na NSS rieši disciplinárne návrhy senát tvorený troma sudcami tohto súdu a dvoma prísediacimi zvolenými súdnou radou z radov občanov. Po novom by v ňom podľa ZOJ bol len jeden sudca NSS a väčšinovo by bol senát tvorený sudcami z iných súdov, ktorých vyberie súdna rada. "Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj disciplinárnu kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov," uviedla ZOJ.
Ako iniciatíva poukázala, otázny je pri tejto legislatíve aj súlad s Ústavou SR. Týmto krokom by sa zároveň podľa nej obnovil dlhodobo kritizovaný stav z minulosti, keď sudcovia nižších súdov súdili v disciplinárnom konaní sudcov vyšších súdov a dostávali sa pri tom podľa ZOJ do konfliktu záujmov.
"Zamýšľaná zmena negatívne ovplyvní aj štátny rozpočet, keďže doposiaľ v disciplinárnych senátoch väčšinovo rozhodovali sudcovia Najvyššieho správneho súdu v rámci ich riadnej mzdy, a na základe novely prísediacim sudcom volených súdnou radou vznikne nárok na vyplácanie osobitných príplatkov," dodala iniciatíva.
ZOJ kritizuje aj nový systém paušálnych náhrad, ktorý podľa nej rozdelí sudcov na dve kategórie. "Paušálnu náhradu by mali dostávať len sudcovia vyšších stupňov súdov a sudcom okresných súdov takýto nárok nevznikne," uviedla. Rezort spravodlivosti tak chce motivovať sudcov v kariérnom raste. Iniciatíva však argumentuje, že v stave, v ktorom sa sudcom súdu vyššieho stupňa môže stať aj právnik bez sudcovskej praxe, je tento krok nesystémový a diskriminačný.
Ako iniciatíva vysvetlila, aktuálne na NSS rieši disciplinárne návrhy senát tvorený troma sudcami tohto súdu a dvoma prísediacimi zvolenými súdnou radou z radov občanov. Po novom by v ňom podľa ZOJ bol len jeden sudca NSS a väčšinovo by bol senát tvorený sudcami z iných súdov, ktorých vyberie súdna rada. "Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj disciplinárnu kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov," uviedla ZOJ.
Ako iniciatíva poukázala, otázny je pri tejto legislatíve aj súlad s Ústavou SR. Týmto krokom by sa zároveň podľa nej obnovil dlhodobo kritizovaný stav z minulosti, keď sudcovia nižších súdov súdili v disciplinárnom konaní sudcov vyšších súdov a dostávali sa pri tom podľa ZOJ do konfliktu záujmov.
"Zamýšľaná zmena negatívne ovplyvní aj štátny rozpočet, keďže doposiaľ v disciplinárnych senátoch väčšinovo rozhodovali sudcovia Najvyššieho správneho súdu v rámci ich riadnej mzdy, a na základe novely prísediacim sudcom volených súdnou radou vznikne nárok na vyplácanie osobitných príplatkov," dodala iniciatíva.
ZOJ kritizuje aj nový systém paušálnych náhrad, ktorý podľa nej rozdelí sudcov na dve kategórie. "Paušálnu náhradu by mali dostávať len sudcovia vyšších stupňov súdov a sudcom okresných súdov takýto nárok nevznikne," uviedla. Rezort spravodlivosti tak chce motivovať sudcov v kariérnom raste. Iniciatíva však argumentuje, že v stave, v ktorom sa sudcom súdu vyššieho stupňa môže stať aj právnik bez sudcovskej praxe, je tento krok nesystémový a diskriminačný.
