Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Smeru-SD sa podľa Hřícha vypomstilo aj to, že nemal na kandidátke veľa známych mien, s výnimkou pár kandidátov.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) – Za skokana a prekvapenie volieb do Európskeho parlamentu (EP) označil Václav Hřích z agentúry AKO predbežné výsledky mimoparlamentnej strany KDH. Účasť na eurovoľbách je podľa neho pozitívnym signálom, že sa ľudia začínajú zaujímať o to, čo sa deje v Európskej únii. Avšak miera vedomosti ľudí o tom, čo všetko môže europarlament ovplyvniť, stále nie je podľa jeho slov "taká ako by mala byť".
"KDH ako neparlamentná strana sa ako keby v prieskumoch vrátila k percentám, ktoré boli po voľbách do vyšších územných celkov. KDH dosiahlo vcelku dobrý výsledok, a to treba brať ešte do úvahy, že malo relatívne silnú konkurenciu," skonštatoval pre TASR Hřích.
Podľa predbežných neoficiálnych výsledkov, ktoré dosiahla v eurovoľbách ĽSNS, sa podľa Hřícha ukázalo, že na Slovensku je po tejto strane dopyt. "Nie je to ešte také silné, respektíve nie všetci voliči sa už dokázali mobilizovať, aby strana vyhrala," zhodnotil.
Smeru-SD sa podľa Hřícha vypomstilo aj to, že nemal na kandidátke veľa známych mien, s výnimkou pár kandidátov. Tento problém mali napríklad aj strany SNS a Most-Híd, tvrdí. Podľa neho potenciál strany Smer-SD klesá, čo sa môže odraziť aj v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. "Určite sa to prenesie napríklad aj na aktuálne preferencie koalície Progresívne Slovensko (PS) – Spolu," skonštatoval. Zároveň poznamenal, že sa očakávalo, že vysoké čísla z prezidentských volieb by mohli koalícii PS - Spolu postupne klesnúť. "Zdá sa, že sa im tú eufóriu zatiaľ darí udržiavať," uviedol.
Podľa Hřícha sa v súvislosti s účasťou na eurovoľbách stalo niečo podobné ako pri posledných voľbách do vyšších územných celkov. "Boli to voľby, ktoré mali nízku účasť. V minulom kole mali 20 percent a v tomto, ktoré bolo teraz, mali 30 percent, čiže prišlo k zvýšeniu," poznamenal. Podľa neho sa zhodujú aj na ďalšom prvku. V obidvoch druhoch volieb sa výrazne komunikovala hrozba úspechu strany ĽSNS. "Zdá sa, že to v obidvoch prípadoch podporilo mobilizáciu, aj keď tých 20 percent je stále málo, ale je to oveľa viac ako 13 percent," poznamenal Hřích.
Dodal, že medzi eurovoľbami a voľbami do vyšších územných celkov boli aj komunálne voľby, ale v nich centrálne posolstvo nebolo. "Zdá sa, že Slováci majú vyššiu ochotu ísť na voľby, keď sa hovorí o hlavnej centrálnej téme, ktorá ich vie aktivizovať. Myslím si, že takisto ako vo voľbách do vyšších územných celkov, tak aj tu sa aktivizoval najmä opozičný volič. Strany súčasnej opozície, či už parlamentné, alebo neparlamentné alebo ich výsledky, boli omnoho silnejšie ako výsledky vládnych strán súčasnej koalície," uzavrel Hřích.
"KDH ako neparlamentná strana sa ako keby v prieskumoch vrátila k percentám, ktoré boli po voľbách do vyšších územných celkov. KDH dosiahlo vcelku dobrý výsledok, a to treba brať ešte do úvahy, že malo relatívne silnú konkurenciu," skonštatoval pre TASR Hřích.
Podľa predbežných neoficiálnych výsledkov, ktoré dosiahla v eurovoľbách ĽSNS, sa podľa Hřícha ukázalo, že na Slovensku je po tejto strane dopyt. "Nie je to ešte také silné, respektíve nie všetci voliči sa už dokázali mobilizovať, aby strana vyhrala," zhodnotil.
Smeru-SD sa podľa Hřícha vypomstilo aj to, že nemal na kandidátke veľa známych mien, s výnimkou pár kandidátov. Tento problém mali napríklad aj strany SNS a Most-Híd, tvrdí. Podľa neho potenciál strany Smer-SD klesá, čo sa môže odraziť aj v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. "Určite sa to prenesie napríklad aj na aktuálne preferencie koalície Progresívne Slovensko (PS) – Spolu," skonštatoval. Zároveň poznamenal, že sa očakávalo, že vysoké čísla z prezidentských volieb by mohli koalícii PS - Spolu postupne klesnúť. "Zdá sa, že sa im tú eufóriu zatiaľ darí udržiavať," uviedol.
Podľa Hřícha sa v súvislosti s účasťou na eurovoľbách stalo niečo podobné ako pri posledných voľbách do vyšších územných celkov. "Boli to voľby, ktoré mali nízku účasť. V minulom kole mali 20 percent a v tomto, ktoré bolo teraz, mali 30 percent, čiže prišlo k zvýšeniu," poznamenal. Podľa neho sa zhodujú aj na ďalšom prvku. V obidvoch druhoch volieb sa výrazne komunikovala hrozba úspechu strany ĽSNS. "Zdá sa, že to v obidvoch prípadoch podporilo mobilizáciu, aj keď tých 20 percent je stále málo, ale je to oveľa viac ako 13 percent," poznamenal Hřích.
Dodal, že medzi eurovoľbami a voľbami do vyšších územných celkov boli aj komunálne voľby, ale v nich centrálne posolstvo nebolo. "Zdá sa, že Slováci majú vyššiu ochotu ísť na voľby, keď sa hovorí o hlavnej centrálnej téme, ktorá ich vie aktivizovať. Myslím si, že takisto ako vo voľbách do vyšších územných celkov, tak aj tu sa aktivizoval najmä opozičný volič. Strany súčasnej opozície, či už parlamentné, alebo neparlamentné alebo ich výsledky, boli omnoho silnejšie ako výsledky vládnych strán súčasnej koalície," uzavrel Hřích.
