Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Prvé podmienky na kúpeľ v domácom prostredí prichádzajú s 19. storočím.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Prievidza 5. apríla (TASR) - Hygiena v starovekom Grécku a Ríme bola na veľmi vysokej úrovni, v stredoveku ju stopli náboženské procesy. Jeden z prvých splachovacích záchodov využívala kráľovná Alžbeta I., ktorá žila na prelome 16. a 17. storočia. Uviedla to historička umenia Lucia Cagáň Petreková z Dubnického múzea.
V starovekom Ríme si hygienu zabezpečovali ľudia v rímskych verejných kúpeľoch, na verejných toaletách, kde sa riešila i politika, na dochovaných vázach zo starovekého Grécka sú zase zobrazené sprchy. „Hygiena bola veľmi dôležitá v ich životoch, spájala sa s náboženstvom a kultovou očistou. Bola súčasťou každodenného života obyvateľstva,“ spomenula Cagáň Petreková.
Po páde Rímskej ríše podľa nej nastáva úpadok, stredovek na tom s hygienou nebol dobre, rovnako ako i renesancia a barok, ľudia sa vtedy zápach skôr snažili prekrývať parfumom. V stredoveku sa mali zaoberať skôr čistotou duše, nie telesnou čistotou. „Chudobný, špinavý človek bol tak považovaný za hodného spásy, práve preto sa na hygienu v každodennom živote nedbalo,“ doplnila Cagáň Petreková s tým, že ľudia podľa nej vylievali fekálie i na ulicu.
Navonok pompézne bolo podľa nej i obdobie baroka, ktoré sa spája s Versailles a Ľudovítom XIV., hygiena tam však opäť dobre nefungovala. „Šírili sa tam rôzne povery. Napríklad, keď sa telo namočí do vody, otvoria sa póry a prostredníctvom nich vnikajú do tela infekcie. Šírilo sa, že voda nie je zdraviu prospešná a práve preto sa ľudia neumývali,“ vysvetlila.
Hygienické návyky mali asi najlepšie panovníci. „Aj keď anglická kráľovná Alžbeta I. sa vyjadrila, že sa kúpe raz mesačne, či je to potrebné alebo nie. Ľudovít XIV. bol zase povestný tým, že počas dňa dokázal vystriedať až 16 košieľ a tie mu zabezpečovali hygienický komfort,“ priblížila historička.
Prvé podmienky na kúpeľ v domácom prostredí prichádzajú s 19. storočím. „Začali vtedy vznikať i rôzne služby, kde ľudí chodili domov okúpať, keď na to mali peniaze. V Nemecku zase začali vznikať rôzne vane a sprchy, ktoré si mohli ľudia zabezpečiť aj domov,“ spresnila Cagáň Petreková.
S pokrokom v hygienických návykoch sa spája i splachovací záchod. „Objavil sa v Anglicku, vďačíme zaň kráľovnej Alžbete I. a jej okoliu, ľuďom z jej dvora,“ konkretizovala historička.
Podobné podmienky pre hygienu, ako ich poznáme dnes, podľa nej prinieslo 20. storočie.
Zaujímavosti z dejín osobnej hygieny si mohla verejnosť vypočuť na prednáške koncom marca v Regionálnom kultúrnom centre (RKC) v Prievidzi, ktoré ju pripravilo v rámci cyklu Etno-história.
V starovekom Ríme si hygienu zabezpečovali ľudia v rímskych verejných kúpeľoch, na verejných toaletách, kde sa riešila i politika, na dochovaných vázach zo starovekého Grécka sú zase zobrazené sprchy. „Hygiena bola veľmi dôležitá v ich životoch, spájala sa s náboženstvom a kultovou očistou. Bola súčasťou každodenného života obyvateľstva,“ spomenula Cagáň Petreková.
Po páde Rímskej ríše podľa nej nastáva úpadok, stredovek na tom s hygienou nebol dobre, rovnako ako i renesancia a barok, ľudia sa vtedy zápach skôr snažili prekrývať parfumom. V stredoveku sa mali zaoberať skôr čistotou duše, nie telesnou čistotou. „Chudobný, špinavý človek bol tak považovaný za hodného spásy, práve preto sa na hygienu v každodennom živote nedbalo,“ doplnila Cagáň Petreková s tým, že ľudia podľa nej vylievali fekálie i na ulicu.
Navonok pompézne bolo podľa nej i obdobie baroka, ktoré sa spája s Versailles a Ľudovítom XIV., hygiena tam však opäť dobre nefungovala. „Šírili sa tam rôzne povery. Napríklad, keď sa telo namočí do vody, otvoria sa póry a prostredníctvom nich vnikajú do tela infekcie. Šírilo sa, že voda nie je zdraviu prospešná a práve preto sa ľudia neumývali,“ vysvetlila.
Hygienické návyky mali asi najlepšie panovníci. „Aj keď anglická kráľovná Alžbeta I. sa vyjadrila, že sa kúpe raz mesačne, či je to potrebné alebo nie. Ľudovít XIV. bol zase povestný tým, že počas dňa dokázal vystriedať až 16 košieľ a tie mu zabezpečovali hygienický komfort,“ priblížila historička.
Prvé podmienky na kúpeľ v domácom prostredí prichádzajú s 19. storočím. „Začali vtedy vznikať i rôzne služby, kde ľudí chodili domov okúpať, keď na to mali peniaze. V Nemecku zase začali vznikať rôzne vane a sprchy, ktoré si mohli ľudia zabezpečiť aj domov,“ spresnila Cagáň Petreková.
S pokrokom v hygienických návykoch sa spája i splachovací záchod. „Objavil sa v Anglicku, vďačíme zaň kráľovnej Alžbete I. a jej okoliu, ľuďom z jej dvora,“ konkretizovala historička.
Podobné podmienky pre hygienu, ako ich poznáme dnes, podľa nej prinieslo 20. storočie.
Zaujímavosti z dejín osobnej hygieny si mohla verejnosť vypočuť na prednáške koncom marca v Regionálnom kultúrnom centre (RKC) v Prievidzi, ktoré ju pripravilo v rámci cyklu Etno-história.
