MS vo futbale 2026
Všetky správy
Cieľom expedícií je geologický prieskum prideleného morského dna s využitím metód na detekciu hĺbky, tvaru povrchu a objektov na morskom dne.
Autor TASR
Bratislava 1. marca (TASR) - Za výskum v Tichom oceáne zatiaľ Slovensko zaplatilo viac ako 6,28 milióna eur. Najbližšia expedícia Slovákov do oceánu je plánovaná na rok 2023. Pre TASR to uviedlo tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Hoci je Slovensko vnútrozemská krajina, patrí jej časť morského dna v Tichom oceáne, ktoré má pridelené v rámci medzinárodnej organizácie Interoceanmetal (SO IOM). Tá má od roku 1987 prenajaté územie s rozlohou 75.000 štvorcových kilometrov v rovníkovej časti Tichého oceánu, v oblasti medzi Havajskými ostrovmi a Strednou Amerikou. Organizácia je vlastníkom licencie na vyhľadávanie polymetalických kovov. Konečným cieľom je ťažba a ich predaj.
V rámci vyhľadávania a prieskumu nerastných ložísk od roku 1989 až 2000 uskutočnilo Slovensko 21 expedícií. V období 2001 až 2021 sa uskutočnilo šesť prieskumných expedícií, priblížilo MŽP. "V súčasnosti neprebieha žiadna expedícia. Na uskutočnenie expedície je potrebná akumulácia finančných prostriedkov, ktorá trvá štyri až päť rokov," uviedol envirorezort.
Cieľom expedícií je geologický prieskum prideleného morského dna s využitím metód na detekciu hĺbky, tvaru povrchu a objektov na morskom dne. Ide tam aj o odber vzoriek polymetalických konkrécií, sedimentov, vody a biologického materiálu, približuje ministerstvo. Ďalej sa podľa MŽP sledujú klimatické a oceánologické parametre oblasti. "Získané údaje slúžia na výpočet zásob nerastných surovín a poskytujú podklad pre technologické riešenia budúcej ťažby a dopravy suroviny na hladinu, ako aj monitoring vplyvov na životné prostredie," vysvetlilo tlačové oddelenie.
Projekt je vo fáze prieskumu. Rezort pripomína, že okrem uhľovodíkov sa v súčasnosti vo svete neťažia žiadne hlbokomorské nerastné suroviny. Medzivládna dohoda, ktorou bol založený Interoceanmetal, predpokladá prieskum hlbokomorských minerálnych zdrojov aj ich priemyselné využitie.
"Do úvahy pripadá aj otázka obchodovateľnosti podielov jednotlivých členských krajín SO IOM. Aby to bolo možné, bude potrebná transformácia organizácie," tvrdí ministerstvo. Dodalo, že predaj podielu by mal byť jednou z možností budúceho zhodnotenia tejto investície.
Spoločná organizácia Interoceanmetal má zmluvu s MOMD predĺženú do marca 2026. Do konca tohto termínu sa na základe stupňa pripravenosti rozhodne o ďalšom postupe. "Na prechod k ťažbe musí byť schválený právny rámec a zabezpečené finančné prostriedky, umožňujúce získať licenciu na ťažbu," priblížil envirorezort s tým, že právny rámec je v procese prípravy v MOMD.
SO IOM založili v roku 1987 so sídlom v poľskom Štetíne. Po rozpade Československa sme sa v roku 1993 stali spolu s Českou republikou jej rovnoprávnymi členmi. V súčasnosti organizácia zastrešuje ešte aj Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a Kubu. Prieskumné územia má v tejto oblasti aj Japonsko, Francúzsko, Čína, Nemecko, Južná Kórea a samostatne aj Rusko.
Hoci je Slovensko vnútrozemská krajina, patrí jej časť morského dna v Tichom oceáne, ktoré má pridelené v rámci medzinárodnej organizácie Interoceanmetal (SO IOM). Tá má od roku 1987 prenajaté územie s rozlohou 75.000 štvorcových kilometrov v rovníkovej časti Tichého oceánu, v oblasti medzi Havajskými ostrovmi a Strednou Amerikou. Organizácia je vlastníkom licencie na vyhľadávanie polymetalických kovov. Konečným cieľom je ťažba a ich predaj.
V rámci vyhľadávania a prieskumu nerastných ložísk od roku 1989 až 2000 uskutočnilo Slovensko 21 expedícií. V období 2001 až 2021 sa uskutočnilo šesť prieskumných expedícií, priblížilo MŽP. "V súčasnosti neprebieha žiadna expedícia. Na uskutočnenie expedície je potrebná akumulácia finančných prostriedkov, ktorá trvá štyri až päť rokov," uviedol envirorezort.
Cieľom expedícií je geologický prieskum prideleného morského dna s využitím metód na detekciu hĺbky, tvaru povrchu a objektov na morskom dne. Ide tam aj o odber vzoriek polymetalických konkrécií, sedimentov, vody a biologického materiálu, približuje ministerstvo. Ďalej sa podľa MŽP sledujú klimatické a oceánologické parametre oblasti. "Získané údaje slúžia na výpočet zásob nerastných surovín a poskytujú podklad pre technologické riešenia budúcej ťažby a dopravy suroviny na hladinu, ako aj monitoring vplyvov na životné prostredie," vysvetlilo tlačové oddelenie.
Projekt je vo fáze prieskumu. Rezort pripomína, že okrem uhľovodíkov sa v súčasnosti vo svete neťažia žiadne hlbokomorské nerastné suroviny. Medzivládna dohoda, ktorou bol založený Interoceanmetal, predpokladá prieskum hlbokomorských minerálnych zdrojov aj ich priemyselné využitie.
"Do úvahy pripadá aj otázka obchodovateľnosti podielov jednotlivých členských krajín SO IOM. Aby to bolo možné, bude potrebná transformácia organizácie," tvrdí ministerstvo. Dodalo, že predaj podielu by mal byť jednou z možností budúceho zhodnotenia tejto investície.
Spoločná organizácia Interoceanmetal má zmluvu s MOMD predĺženú do marca 2026. Do konca tohto termínu sa na základe stupňa pripravenosti rozhodne o ďalšom postupe. "Na prechod k ťažbe musí byť schválený právny rámec a zabezpečené finančné prostriedky, umožňujúce získať licenciu na ťažbu," priblížil envirorezort s tým, že právny rámec je v procese prípravy v MOMD.
SO IOM založili v roku 1987 so sídlom v poľskom Štetíne. Po rozpade Československa sme sa v roku 1993 stali spolu s Českou republikou jej rovnoprávnymi členmi. V súčasnosti organizácia zastrešuje ešte aj Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a Kubu. Prieskumné územia má v tejto oblasti aj Japonsko, Francúzsko, Čína, Nemecko, Južná Kórea a samostatne aj Rusko.
