Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Hoci je Slovensko vnútrozemská krajina, patrí jej časť morského dna v Tichom oceáne, ktoré má pridelené v rámci medzinárodnej spoločnej organizácie Interoceanmetal (SO IOM).
Autor TASR
Bratislava 17. apríla (TASR) - Za výskum v Tichom oceáne zatiaľ Slovensko zaplatilo viac ako 7,1 milióna eur. Najbližšia expedícia do oceánu je plánovaná na rok 2024. Pre TASR to uviedlo tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.
Hoci je Slovensko vnútrozemská krajina, patrí jej časť morského dna v Tichom oceáne, ktoré má pridelené v rámci medzinárodnej spoločnej organizácie Interoceanmetal (SO IOM). Tá má od roku 1987 prenajaté územie s rozlohou 75.000 štvorcových kilometrov v rovníkovej časti Tichého oceánu, v oblasti medzi Havajskými ostrovmi a Strednou Amerikou. Organizácia je vlastníkom licencie na vyhľadávanie polymetalických kovov. Konečným cieľom je ťažba a ich predaj.
"Slovensko si členstvom v SO IOM strategicky zabezpečilo budúci prístup k rudným surovinám (kovom), ktoré sú nevyhnutné pri prechode na zelené technológie, najmä elektromobilitu," skonštatoval envirorezort. SR platí za členstvo v organizácii 230.000 eur ročne.
Expedície sú zamerané na zistenie stavu nerastných surovín na dne Tichého oceánu. Organizujú sa každých štyri až päť rokov. "Na každú expedíciu musí SO IOM zhromaždiť finančné prostriedky z príspevkov členských krajín," poukázalo ministerstvo.
Priblížilo, že posledná expedícia sa uskutočnila v roku 2019. Zúčastňujú sa na nich experti členských krajín SO IOM, ktorí získané dáta po príchode spracovávajú a vyhodnocujú. Zo Slovenska sa na týchto prácach podieľa expert zamestnaný v medzinárodnej organizácii Peter Baláž.
SO IOM aktuálne v prieskumnom území eviduje 273 miliónov ton rudy s obsahom mangánu, niklu, medi, kobaltu, zinku a vzácnych zemín s minimálnou hustotou desať kilogramov na štvorcový meter. "Na základe expedície v roku 2019 boli v roku 2020 aktualizované výpočty zásob nerastných surovín. Pri poslednej expedícii sa odobrali a analyzovali vzorky polymetalických konkrécií a sedimentov," uviedlo MŽP. Doplnilo, že časť vzoriek analyzovali v geoanalytických laboratóriách Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré sú referenčným laboratóriom rezortu.
Hlbokomorské rudné suroviny sa momentálne v zahraničí podľa envirorezortu neťažia. Medzinárodná organizácia pre morské dno (MOMD) aktuálne pripravuje banský zákon na využívanie takýchto surovín a viaceré spoločnosti majú pripravenú technológiu ťažby. Aktuálne sa venuje stanoveniu environmentálnych limitov ťažby.
SO IOM založili v roku 1987 so sídlom v poľskom Štetíne. Po rozpade Československa sme sa v roku 1993 stali spolu s Českou republikou jej rovnoprávnymi členmi. V súčasnosti organizácia zastrešuje ešte Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a Kubu. Prieskumné územia má v tejto oblasti Japonsko, Francúzsko, Čína, Nemecko, Južná Kórea a samostatne aj Rusko.
Hoci je Slovensko vnútrozemská krajina, patrí jej časť morského dna v Tichom oceáne, ktoré má pridelené v rámci medzinárodnej spoločnej organizácie Interoceanmetal (SO IOM). Tá má od roku 1987 prenajaté územie s rozlohou 75.000 štvorcových kilometrov v rovníkovej časti Tichého oceánu, v oblasti medzi Havajskými ostrovmi a Strednou Amerikou. Organizácia je vlastníkom licencie na vyhľadávanie polymetalických kovov. Konečným cieľom je ťažba a ich predaj.
"Slovensko si členstvom v SO IOM strategicky zabezpečilo budúci prístup k rudným surovinám (kovom), ktoré sú nevyhnutné pri prechode na zelené technológie, najmä elektromobilitu," skonštatoval envirorezort. SR platí za členstvo v organizácii 230.000 eur ročne.
Expedície sú zamerané na zistenie stavu nerastných surovín na dne Tichého oceánu. Organizujú sa každých štyri až päť rokov. "Na každú expedíciu musí SO IOM zhromaždiť finančné prostriedky z príspevkov členských krajín," poukázalo ministerstvo.
Priblížilo, že posledná expedícia sa uskutočnila v roku 2019. Zúčastňujú sa na nich experti členských krajín SO IOM, ktorí získané dáta po príchode spracovávajú a vyhodnocujú. Zo Slovenska sa na týchto prácach podieľa expert zamestnaný v medzinárodnej organizácii Peter Baláž.
SO IOM aktuálne v prieskumnom území eviduje 273 miliónov ton rudy s obsahom mangánu, niklu, medi, kobaltu, zinku a vzácnych zemín s minimálnou hustotou desať kilogramov na štvorcový meter. "Na základe expedície v roku 2019 boli v roku 2020 aktualizované výpočty zásob nerastných surovín. Pri poslednej expedícii sa odobrali a analyzovali vzorky polymetalických konkrécií a sedimentov," uviedlo MŽP. Doplnilo, že časť vzoriek analyzovali v geoanalytických laboratóriách Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, ktoré sú referenčným laboratóriom rezortu.
Hlbokomorské rudné suroviny sa momentálne v zahraničí podľa envirorezortu neťažia. Medzinárodná organizácia pre morské dno (MOMD) aktuálne pripravuje banský zákon na využívanie takýchto surovín a viaceré spoločnosti majú pripravenú technológiu ťažby. Aktuálne sa venuje stanoveniu environmentálnych limitov ťažby.
SO IOM založili v roku 1987 so sídlom v poľskom Štetíne. Po rozpade Československa sme sa v roku 1993 stali spolu s Českou republikou jej rovnoprávnymi členmi. V súčasnosti organizácia zastrešuje ešte Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a Kubu. Prieskumné územia má v tejto oblasti Japonsko, Francúzsko, Čína, Nemecko, Južná Kórea a samostatne aj Rusko.
