Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Počas búrky, alebo ak sa k nej schyľuje, sa pre riziko zasiahnutia bleskom neodporúča kúpať na otvorených vodných plochách. Nebezpečné sú podľa záchranárov aj skoky do vody.
Autor TASR
Bratislava 5. júla (TASR) - Od júna zasahovali záchranári pri 23 prípadoch topenia, deväť ľudí sa zachrániť nepodarilo. Najviac z nich, traja, sa utopili v Žilinskom kraji. TASR o tom informovala hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová. Pri kúpaní i pobyte pri vode treba podľa záchranárov dbať na prevenciu.
Záchranári ľuďom pripomínajú, aby sa vyhýbali alkoholu, nepreceňovali svoje sily, kúpali sa len v zdravotne vyhovujúcej vode, nevchádzali do nej s otvorenými ranami, infekčným ochorením alebo horúčkou. Odporúčajú tiež vstupovať do vody pomaly, aby sa vyhli teplotnému šoku. Odkazujú tiež, že k najbezpečnejším plochám na kúpanie patria tie so zabezpečenou vodnou záchrannou službou.
Počas búrky, alebo ak sa k nej schyľuje, sa pre riziko zasiahnutia bleskom neodporúča kúpať na otvorených vodných plochách. Nebezpečné sú podľa záchranárov aj skoky do vody. "Keď skáčeme do vody, v ktorej nevidno dno, nepoznáme hĺbku, prípadne sa v nej môžu nachádzať rôzne predmety, riskujeme ťažké poranenia hlavy a chrbtice, prípadne až fatálne následky," pripomína Krčová.
Osobitnú kapitolu tvoria podľa záchranárov deti. Pri nich netreba zabúdať na bezpečnostné ochranné prvky, teda rukávniky alebo vestu. Rovnako dôležité je mať ich vždy pod dozorom. Malé dieťa sa totiž môže utopiť aj v plytkej vode, a to aj za menej ako minútu. Topenie môže byť v takomto prípade rýchle a tiché.
Záchranári zároveň pripomínajú, ako postupovať, ak je človek svedkom pri topení. Okamžite treba kontaktovať tiesňovú linku 112 alebo 155. Pri záchrane topiaceho však treba dbať v prvom rade na vlastnú bezpečnosť, odporúča sa preto použiť konár alebo veslo, aby sa mal topiaci čoho chytiť. Keď nereaguje, je nutné dostať ho z vody aj bez takýchto pomôcok.
"Po vytiahnutí začíname s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Uložíme ho na chrbát, zakloníme hlavu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty, a na rozdiel od klasickej KPR začíname piatimi záchrannými vdychmi," približuje Krčová. Ak nepomôžu, treba stláčať hrudník v pomere 30 stlačení k dvom vdychom do hĺbky piatich až šiestich centimetrov a s frekvenciou 100 až 120 stlačení za minútu. Ak záchranca nepozná presný postup, nemal by panikáriť, operátor tiesňovej linky 155 ho krok za krokom bude inštruovať.
Záchranári ľuďom pripomínajú, aby sa vyhýbali alkoholu, nepreceňovali svoje sily, kúpali sa len v zdravotne vyhovujúcej vode, nevchádzali do nej s otvorenými ranami, infekčným ochorením alebo horúčkou. Odporúčajú tiež vstupovať do vody pomaly, aby sa vyhli teplotnému šoku. Odkazujú tiež, že k najbezpečnejším plochám na kúpanie patria tie so zabezpečenou vodnou záchrannou službou.
Počas búrky, alebo ak sa k nej schyľuje, sa pre riziko zasiahnutia bleskom neodporúča kúpať na otvorených vodných plochách. Nebezpečné sú podľa záchranárov aj skoky do vody. "Keď skáčeme do vody, v ktorej nevidno dno, nepoznáme hĺbku, prípadne sa v nej môžu nachádzať rôzne predmety, riskujeme ťažké poranenia hlavy a chrbtice, prípadne až fatálne následky," pripomína Krčová.
Osobitnú kapitolu tvoria podľa záchranárov deti. Pri nich netreba zabúdať na bezpečnostné ochranné prvky, teda rukávniky alebo vestu. Rovnako dôležité je mať ich vždy pod dozorom. Malé dieťa sa totiž môže utopiť aj v plytkej vode, a to aj za menej ako minútu. Topenie môže byť v takomto prípade rýchle a tiché.
Záchranári zároveň pripomínajú, ako postupovať, ak je človek svedkom pri topení. Okamžite treba kontaktovať tiesňovú linku 112 alebo 155. Pri záchrane topiaceho však treba dbať v prvom rade na vlastnú bezpečnosť, odporúča sa preto použiť konár alebo veslo, aby sa mal topiaci čoho chytiť. Keď nereaguje, je nutné dostať ho z vody aj bez takýchto pomôcok.
"Po vytiahnutí začíname s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Uložíme ho na chrbát, zakloníme hlavu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty, a na rozdiel od klasickej KPR začíname piatimi záchrannými vdychmi," približuje Krčová. Ak nepomôžu, treba stláčať hrudník v pomere 30 stlačení k dvom vdychom do hĺbky piatich až šiestich centimetrov a s frekvenciou 100 až 120 stlačení za minútu. Ak záchranca nepozná presný postup, nemal by panikáriť, operátor tiesňovej linky 155 ho krok za krokom bude inštruovať.
