MS vo futbale 2026
Všetky správy
Spolupráca prinesie aj výskum a overovanie nových postupov v systéme neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Autor TASR
Žilina 2. júla (TASR) - Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR vo štvrtok podpísalo memorandum o spolupráci s Fakultou bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Cieľom je spoločne pripravovať riešenia, ktoré prispejú k lepšej pripravenosti záchranného systému a vyššej ochrane života a zdravia obyvateľov Slovenska. TASR o tom informovala hovorkyňa OS ZZS SR Petra Klimešová.
„Efektívne fungovanie záchrannej zdravotnej služby si vyžaduje neustály rozvoj, inovácie a spoluprácu s akademickou sférou. Memorandum vytvára priestor na spoločné hľadanie riešení, ktoré prispejú k zvyšovaniu kvality operačného riadenia, pripravenosti na mimoriadne udalosti a rozvoju odborných kompetencií,“ uviedol riaditeľ OS ZZS SR Gaston Ivanov.
Jednou z oblastí spolupráce bude rozvoj systému prvých zasahujúcich (first responderov). Ide o dobrovoľníkov, ktorí sa nachádzajú v blízkosti miesta krízovej udalosti a dokážu na vyzvanie operátora tiesňovej linky 155 začať poskytovať prvú pomoc ešte pred príchodom posádky záchrannej zdravotnej služby. „Koncept vychádza z osvedčených modelov fungujúcich v zahraničí, napríklad v Českej republike, kde operačné strediská využívajú mobilnú aplikáciu na privolanie najbližších vyškolených dobrovoľníkov k pacientovi,“ priblížila Klimešová.
Systém bude fungovať na princípe lokalizácie registrovaných first responderov prostredníctvom mobilnej aplikácie. Ak operátor tiesňovej linky 155 vyhodnotí, že ide o život ohrozujúci stav, systém automaticky vyhľadá najbližších dostupných dobrovoľníkov a odošle im výzvu na zásah. „First responder môže na miesto doraziť v priebehu niekoľkých minút, začať kardiopulmonálnu resuscitáciu a v prípade dostupnosti použiť automatický externý defibrilátor (AED), teda výrazne skôr, ako je priemerný čas príchodu posádky záchrannej zdravotnej služby,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že zároveň bude navigovaný na miesto udalosti aj k najbližšiemu AED.
Podotkla, že podľa odporúčaní Európskej resuscitačnej rady môže defibrilácia vykonaná do troch až piatich minút od kolapsu zvýšiť mieru prežitia až na 50 až 70 percent. Naopak, každá minúta omeškania resuscitácie znižuje pravdepodobnosť prežitia približne o desať až 12 percent. Práve preto je cieľom systému First Responder skrátiť čas do poskytnutia prvej pomoci na minimum.
Spolupráca prinesie aj výskum a overovanie nových postupov v systéme neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Našou ambíciou je, aby výsledky vedecko-výskumnej činnosti nachádzali reálne uplatnenie v praxi. Spolupráca s OS ZZS SR predstavuje významný krok k prepájaniu akademického prostredia s potrebami štátu a záchranného systému,“ dodala dekanka Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline Eva Sventeková.
„Efektívne fungovanie záchrannej zdravotnej služby si vyžaduje neustály rozvoj, inovácie a spoluprácu s akademickou sférou. Memorandum vytvára priestor na spoločné hľadanie riešení, ktoré prispejú k zvyšovaniu kvality operačného riadenia, pripravenosti na mimoriadne udalosti a rozvoju odborných kompetencií,“ uviedol riaditeľ OS ZZS SR Gaston Ivanov.
Jednou z oblastí spolupráce bude rozvoj systému prvých zasahujúcich (first responderov). Ide o dobrovoľníkov, ktorí sa nachádzajú v blízkosti miesta krízovej udalosti a dokážu na vyzvanie operátora tiesňovej linky 155 začať poskytovať prvú pomoc ešte pred príchodom posádky záchrannej zdravotnej služby. „Koncept vychádza z osvedčených modelov fungujúcich v zahraničí, napríklad v Českej republike, kde operačné strediská využívajú mobilnú aplikáciu na privolanie najbližších vyškolených dobrovoľníkov k pacientovi,“ priblížila Klimešová.
Systém bude fungovať na princípe lokalizácie registrovaných first responderov prostredníctvom mobilnej aplikácie. Ak operátor tiesňovej linky 155 vyhodnotí, že ide o život ohrozujúci stav, systém automaticky vyhľadá najbližších dostupných dobrovoľníkov a odošle im výzvu na zásah. „First responder môže na miesto doraziť v priebehu niekoľkých minút, začať kardiopulmonálnu resuscitáciu a v prípade dostupnosti použiť automatický externý defibrilátor (AED), teda výrazne skôr, ako je priemerný čas príchodu posádky záchrannej zdravotnej služby,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že zároveň bude navigovaný na miesto udalosti aj k najbližšiemu AED.
Podotkla, že podľa odporúčaní Európskej resuscitačnej rady môže defibrilácia vykonaná do troch až piatich minút od kolapsu zvýšiť mieru prežitia až na 50 až 70 percent. Naopak, každá minúta omeškania resuscitácie znižuje pravdepodobnosť prežitia približne o desať až 12 percent. Práve preto je cieľom systému First Responder skrátiť čas do poskytnutia prvej pomoci na minimum.
Spolupráca prinesie aj výskum a overovanie nových postupov v systéme neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Našou ambíciou je, aby výsledky vedecko-výskumnej činnosti nachádzali reálne uplatnenie v praxi. Spolupráca s OS ZZS SR predstavuje významný krok k prepájaniu akademického prostredia s potrebami štátu a záchranného systému,“ dodala dekanka Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline Eva Sventeková.
