Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Ich základom nebola politika, ale spoločná hranica, obchodné cesty a každodenné kontakty obyvateľov pohraničia, ktoré pretrvávali celé stáročia.
Autor TASR
Varšava 3. augusta (TASR) – Vzťahy medzi územím dnešného Slovenska a Poľskom podľa Olivera Zajaca z historického ústavu SAV majú korene už vo formovaní prvých štátov strednej Európy. Ich základom nebola politika, ale spoločná hranica, obchodné cesty a každodenné kontakty obyvateľov pohraničia, ktoré pretrvávali celé stáročia. Uviedol to v rozhovore s varšavským spravodajcom TASR.
„Vzťahy medzi územím dnešného Slovenska a Poľskom môžeme datovať najmenej od kreovania prvých štátov strednej Európy, teda od vzniku Uhorska a poľského štátu v desiatom a jedenástom storočí. Boli obdobia, keď boli intenzívnejšie, inokedy slabšie, ale pohraničie bolo vždy veľmi živé,“ povedal Zajac, ktorý počas tohto akademického roka pôsobil na Jagelovskej univerzite v Krakove. Podľa neho administratívna hranica nikdy neznamenala prekážku pre obchod, migráciu ani každodenný život miestnych obyvateľov.
Zajac upozornil, že predstavy o pevných hraniciach v ranom stredoveku sú zavádzajúce. „Hranice boli skôr územím nikoho. Obe strany si nárokovali svoju autoritu a až neskôr sa ustálili v podobe, ktorú si dnes spájame so štátom. Ak aj dochádzalo k sporom o severné pohraničie, nešlo o dlhodobú pevnú súčasť poľského kráľovstva,“ vysvetlil v kontexte začleňovania častí územia dnešného Slovenska do vtedajšieho Poľska.
Historik pripomenul, že kontakty pravdepodobne existovali už pred vznikom Uhorska. Poukázal na slovanské osídlenie na oboch stranách Karpát i význam obchodných trás. „Obchod k Baltu bol jednou z najdôležitejších diaľnic raného stredoveku a neskôr aj samotného stredoveku. Obchodné vzťahy preto môžeme badať už v tomto období,“ skonštatoval.
Historik považuje geografiu za hlavný faktor, ktorý formoval vzťahy medzi oboma krajinami už od ich vzniku. Politické pomery sa podľa neho v jednotlivých obdobiach menili, no každodenný život pohraničia zostával prirodzeným priestorom stretávania obyvateľov severného Uhorska a Poľska.
Za najväčšiu výzvu pri rozvíjaní slovensko-poľských vzťahov považuje zmenu pohľadu na uhorské dejiny. „Na Slovensku stále chýba predstava, že uhorské dejiny sú aj našimi dejinami. Práve cez územie dnešného Slovenska viedol po stáročia najintenzívnejší kontakt Poliakov s Uhorskom,“ zdôraznil. Dodal, že dlhodobé susedské vzťahy by mali zostať základom spolupráce bez ohľadu na aktuálne politické garnitúry.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
„Vzťahy medzi územím dnešného Slovenska a Poľskom môžeme datovať najmenej od kreovania prvých štátov strednej Európy, teda od vzniku Uhorska a poľského štátu v desiatom a jedenástom storočí. Boli obdobia, keď boli intenzívnejšie, inokedy slabšie, ale pohraničie bolo vždy veľmi živé,“ povedal Zajac, ktorý počas tohto akademického roka pôsobil na Jagelovskej univerzite v Krakove. Podľa neho administratívna hranica nikdy neznamenala prekážku pre obchod, migráciu ani každodenný život miestnych obyvateľov.
Zajac upozornil, že predstavy o pevných hraniciach v ranom stredoveku sú zavádzajúce. „Hranice boli skôr územím nikoho. Obe strany si nárokovali svoju autoritu a až neskôr sa ustálili v podobe, ktorú si dnes spájame so štátom. Ak aj dochádzalo k sporom o severné pohraničie, nešlo o dlhodobú pevnú súčasť poľského kráľovstva,“ vysvetlil v kontexte začleňovania častí územia dnešného Slovenska do vtedajšieho Poľska.
Historik pripomenul, že kontakty pravdepodobne existovali už pred vznikom Uhorska. Poukázal na slovanské osídlenie na oboch stranách Karpát i význam obchodných trás. „Obchod k Baltu bol jednou z najdôležitejších diaľnic raného stredoveku a neskôr aj samotného stredoveku. Obchodné vzťahy preto môžeme badať už v tomto období,“ skonštatoval.
Historik považuje geografiu za hlavný faktor, ktorý formoval vzťahy medzi oboma krajinami už od ich vzniku. Politické pomery sa podľa neho v jednotlivých obdobiach menili, no každodenný život pohraničia zostával prirodzeným priestorom stretávania obyvateľov severného Uhorska a Poľska.
Za najväčšiu výzvu pri rozvíjaní slovensko-poľských vzťahov považuje zmenu pohľadu na uhorské dejiny. „Na Slovensku stále chýba predstava, že uhorské dejiny sú aj našimi dejinami. Práve cez územie dnešného Slovenska viedol po stáročia najintenzívnejší kontakt Poliakov s Uhorskom,“ zdôraznil. Dodal, že dlhodobé susedské vzťahy by mali zostať základom spolupráce bez ohľadu na aktuálne politické garnitúry.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
