< sekcia Slovensko

Zala: Krajne pravicové sily vo voľbách posilnia

Na snímke europoslanec Boris Zala počas rozhovoru pre TASR v Štrasburgu, 20. mája 2019. Foto: TASR - Michal Svítok

TASR v súvislosti s voľbami do EP zrealizovala rozhovory so všetkými súčasnými europoslancami.

Štrasburg 20. mája (TASR) – Krajne pravicové sily v májových voľbách do Európskeho parlamentu (EP) posilnia, ale nebude to mať žiadne tragické následky - práve naopak. Donúti to proeurópske strany, aby viac spolupracovali a vytvorili spoločný blok na obranu EÚ proti protieurópskym tendenciám. Pre TASR to počas aprílovej plenárnej schôdze EP v Štrasburgu uviedol Boris Zala z frakcie európskych socialistov.

"To nie sú euroskeptici, to sú vyslovene protieurópske strany, ktoré sú založené na národnom nacionalizme - talianskom, rumunskom, slovenskom, britskom alebo španielskom. Myslím si, že vieme sa proti tomu brániť, ale je potrebné si uvedomiť, kto sú spojenci, s kým robiť koalície, ako do toho ísť. Myslím si, že to upevní spoluprácu rozumných a racionálnych síl v EP," konštatoval Zala.

Dôvod, prečo narastá podpora takýchto síl, vidí aj v tom, že proeurópske strany nevedia nájsť jednoduchú odpoveď na problémy, do ktorých sa EÚ permanentne dostáva. "Tieto tzv. populistické - alebo ja hovorím krajne pravicové až fašizujúce - strany hľadajú veľmi jednoduché a krátke odpovede," uviedol.

Ľudia by sa mali zúčastniť na voľbách, pretože EÚ je nielenže dobrý projekt, ale prijímajú sa na jej pôde rozhodnutia. Slovenskí občania si podľa neho neuvedomujú, že o 80 percentách zákonov sa rozhoduje práve v EP. Rozhoduje sa o zákonoch, ktoré sa dotýkajú ich konkrétneho života.



Dôvody nízkej volebnej účasti na Slovensku vidí v slovenskej vláde, a to bez ohľadu na to, aká je práve pri moci. "Vláda je v centre pozornosti aj občanov, aj médií, čiže vláda sa musí europeizovať a postaviť na stôl európske témy a hovoriť o nich ako o dennodennej záležitosti života občanov SR," zdôraznil.

Taktiež si myslí, že i občan sa musí zaujímať o európske témy. "To nie je iba tak, že ja si musím vymyslieť 50 spôsobov, ako sa k občanovi dostať a mu to vysvetliť. Aj ten občan musí mať záujem sa pozrieť - či na ten internet, na príručku, na nejakú brožúrku. Čiže zaujímať sa o európske záležitosti, lebo sú to jeho záležitosti," dodal.

Poukázal na to, že Európska komisia (EK) je de facto vládou EÚ. Europoslanci na návrh EK schvaľujú zákony, prípadne k nim pridávajú pozmeňovacie návrhy, menia ich. Nemajú však právo zákonodarnej iniciatívy, tú má vždy iba EK. Podľa neho je nevyhnutné si uvedomiť, že zákonodarca dáva zákony celej Európskej únii - teda 550 miliónom občanov EÚ -, ktoré sú jednotné, rovnaké.

Novozvolení poslanci by sa po nástupe mali z jeho pohľadu zaoberať napríklad takou otázkou, akou je vytváranie spoločnej európskej armády.

"Povedané veľmi jednoducho, každý národný štát vydáva úplne zbytočne prostriedky na kompletnú výbavu armády, pritom keby sme ju mali ako jednotnú európsku armádu, tak každý štát prispieva len jednou malou časťou do tej celej mozaiky armády. Ušetrili by sme veľmi silné prostriedky a ešte plus by sa Slovensko povedzme mohlo sústreďovať na jeden typ vojenského priemyslu. Mali by sme z toho aj technologickú vyspelosť a pracovné miesta," povedal Zala.

V otázke brexitu sa podľa neho Briti "veľmi výrazne kopli". Negatívne účinky budú na 99 percent znášať práve britské ostrovy. Boris Zala rozhodnutie Veľkej Británie vystúpiť z EÚ považuje za historický omyl. Naopak si myslí, že EÚ bude v rámci kontinentu prosperovať.

Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie. Štatistický úrad SR by mal vyhlásiť oficiálne výsledky volieb do EP na Slovensku v nedeľu v noci (26. mája).