MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Novela vysokoškolského zákona prijatá v roku 2022 bola jedným zo systémových opatrení na zlepšenie kvality vysokého školstva.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 29. júna (TASR) - Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) spoločne s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR, Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školstvo (SAAVŠ) a so študentami zastúpenými Študentskou radou vysokých škôl (ŠRVŠ) vyzývajú ministerstvo financií, aby zvýšilo financie pre verejné vysoké školy alokované zo štátneho rozpočtu na najbližšie roky. Uviedli to vo štvrtok počas spoločnej tlačovej konferencie s tým, že práve adekvátne ohodnotenie môže byť podľa nich pre školy kľúčovým motivujúcim faktorom na zvyšovanie ich kvality.
Novela vysokoškolského zákona prijatá v roku 2022 bola jedným zo systémových opatrení na zlepšenie kvality vysokého školstva. Pozitívne možno vnímať podľa prvého viceprezidenta RÚZ Mária Lelovského predovšetkým nastavenie fungovania správnych rád vysokých škôl a zmenu ich financovania vrátane zavedenia nového nástroja - takzvaných výkonnostných zmlúv, ktorý je tiež dôležitým komponentom v Pláne obnovy a odolnosti SR. Práve od "výsledkov", ktoré jednotlivé školy dosiahnu nad rámec doterajšieho plnenia zákonných úloh, by sa mal následne odvíjať objem financií, ktoré z rozpočtu získajú.
Aktuálne je v legislatívnom procese dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2023 - 2028, ktorý je jednou zo zákonných podmienok na zavedenie výkonnostných zmlúv. Ministerstvo školstva navrhuje, aby sa na tieto výkonnostné zmluvy zvýšili zdroje o desať percent. Ak by podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Michala Fedáka nedošlo k zvýšeniu rozpočtu na tento účel v plnej miere, prehĺbi sa podfinancovanie slovenského vysokého školstva. Tvrdí, že bez zvýšenia finančných prostriedkov sa systém rozpadne.
Podľa štatistík OECD z roku 2019 Slovensko dávalo podľa slov Fedáka v prepočte na študenta a paritu kúpnej sily len 68 percent priemeru krajín OECD. "Pričom Česká republika, kam odchádza z našej krajiny najviac absolventov stredných škôl, je na 96 percentách," dodal. Práve z tohto dôvodu žiadajú zamestnávatelia združení v RÚZ spoločne s MŠVVaŠ SR, SAAVŠ a ŠRVŠ zvýšiť percento v štruktúre rozpisu štátnej dotácie minimálne do výšky požiadavky ministerstva školstva, teda o desať percent na výkonnostné zmluvy nad rámec súčasného rozpočtu a plánované zvýšenia o valorizácie platov, čo by predstavovalo sumu 67 miliónov eur.
RÚZ odporúča na výkonnostné zmluvy vyčleniť celkovo 20 percent, pričom desať percent by malo byť v rámci existujúceho plánovaného rozpočtu vysokých škôl a dodatočných desať percent jeho zvýšením od roku 2024. "Slovenské vysoké školy buď motivujeme k postupnému zvyšovaniu kvality, alebo ich môžeme rovno zatvoriť. Faktom totiž je, že bez kvalitných vysokých škôl a kvalitne pripravených absolventov našu krajinu nečaká pekná budúcnosť. Z tohto dôvodu považujeme za kľúčové bezodkladne realizovať ďalšie potrebné reformy a zároveň zvýšiť finančné zdroje," zdôraznil Lelovský.
S aktuálnym stavom slovenského školstva nie sú spokojní ani študenti. "Študenti si pod zvýšením kvality vysokých škôl predstavujú predovšetkým zvýšenie komfortu v podobe vynovených priestorov a učební, proštudentský prístup, moderné vybavenie, nové inovatívne odbory a vynovenie ubytovacích zariadení - ani jednu z týchto požiadaviek nie je možné naplniť bez zvýšenia finančných zdrojov," vysvetlila predsedníčka ŠRVŠ Zuzana Hozlárová s tým, že im nestačí len formálna deklarácia zvýšenej kvality vysokoškolského vzdelávania, ale chcú tieto zmeny vidieť v praxi.
"Aby mali slovenské vysoké školy kvalitu porovnateľnú so zahraničím, je potrebné realizovať ďalšie systémové reformy. Bez zvýšenia finančných prostriedkov je však výrazný posun smerom ku kvalite len ťažko predstaviteľný," skonštatoval Fedák. Vysoké školy sa už podrobili zavedeniu vnútorného riadenia kvality vzdelávania a v súčasnosti prebieha externé posudzovanie týchto interných systémov kvality jednotlivých škôl.
Podľa Fedáka by malo budúci týždeň dôjsť k stretnutiu s predsedom vlády SR a zástupcami ministerstva financií.
Ministerstvo financií SR v reakcii pre TASR uviedlo, že bude postupovať štandardným spôsobom a vyjadrí sa až po spoločných rokovaniach, následnej odbornej diskusii na základe kvalifikovaných dát. "Akékoľvek mediálne vyhlásenia pred rokovaním s partnermi totiž považujeme za porušenie princípov konštruktívnej diskusie a nepremyslený zásah do procesu prípravy rozpočtu," dodali z tlačového odboru rezortu financií.
Novela vysokoškolského zákona prijatá v roku 2022 bola jedným zo systémových opatrení na zlepšenie kvality vysokého školstva. Pozitívne možno vnímať podľa prvého viceprezidenta RÚZ Mária Lelovského predovšetkým nastavenie fungovania správnych rád vysokých škôl a zmenu ich financovania vrátane zavedenia nového nástroja - takzvaných výkonnostných zmlúv, ktorý je tiež dôležitým komponentom v Pláne obnovy a odolnosti SR. Práve od "výsledkov", ktoré jednotlivé školy dosiahnu nad rámec doterajšieho plnenia zákonných úloh, by sa mal následne odvíjať objem financií, ktoré z rozpočtu získajú.
Aktuálne je v legislatívnom procese dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2023 - 2028, ktorý je jednou zo zákonných podmienok na zavedenie výkonnostných zmlúv. Ministerstvo školstva navrhuje, aby sa na tieto výkonnostné zmluvy zvýšili zdroje o desať percent. Ak by podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Michala Fedáka nedošlo k zvýšeniu rozpočtu na tento účel v plnej miere, prehĺbi sa podfinancovanie slovenského vysokého školstva. Tvrdí, že bez zvýšenia finančných prostriedkov sa systém rozpadne.
Podľa štatistík OECD z roku 2019 Slovensko dávalo podľa slov Fedáka v prepočte na študenta a paritu kúpnej sily len 68 percent priemeru krajín OECD. "Pričom Česká republika, kam odchádza z našej krajiny najviac absolventov stredných škôl, je na 96 percentách," dodal. Práve z tohto dôvodu žiadajú zamestnávatelia združení v RÚZ spoločne s MŠVVaŠ SR, SAAVŠ a ŠRVŠ zvýšiť percento v štruktúre rozpisu štátnej dotácie minimálne do výšky požiadavky ministerstva školstva, teda o desať percent na výkonnostné zmluvy nad rámec súčasného rozpočtu a plánované zvýšenia o valorizácie platov, čo by predstavovalo sumu 67 miliónov eur.
RÚZ odporúča na výkonnostné zmluvy vyčleniť celkovo 20 percent, pričom desať percent by malo byť v rámci existujúceho plánovaného rozpočtu vysokých škôl a dodatočných desať percent jeho zvýšením od roku 2024. "Slovenské vysoké školy buď motivujeme k postupnému zvyšovaniu kvality, alebo ich môžeme rovno zatvoriť. Faktom totiž je, že bez kvalitných vysokých škôl a kvalitne pripravených absolventov našu krajinu nečaká pekná budúcnosť. Z tohto dôvodu považujeme za kľúčové bezodkladne realizovať ďalšie potrebné reformy a zároveň zvýšiť finančné zdroje," zdôraznil Lelovský.
S aktuálnym stavom slovenského školstva nie sú spokojní ani študenti. "Študenti si pod zvýšením kvality vysokých škôl predstavujú predovšetkým zvýšenie komfortu v podobe vynovených priestorov a učební, proštudentský prístup, moderné vybavenie, nové inovatívne odbory a vynovenie ubytovacích zariadení - ani jednu z týchto požiadaviek nie je možné naplniť bez zvýšenia finančných zdrojov," vysvetlila predsedníčka ŠRVŠ Zuzana Hozlárová s tým, že im nestačí len formálna deklarácia zvýšenej kvality vysokoškolského vzdelávania, ale chcú tieto zmeny vidieť v praxi.
"Aby mali slovenské vysoké školy kvalitu porovnateľnú so zahraničím, je potrebné realizovať ďalšie systémové reformy. Bez zvýšenia finančných prostriedkov je však výrazný posun smerom ku kvalite len ťažko predstaviteľný," skonštatoval Fedák. Vysoké školy sa už podrobili zavedeniu vnútorného riadenia kvality vzdelávania a v súčasnosti prebieha externé posudzovanie týchto interných systémov kvality jednotlivých škôl.
Podľa Fedáka by malo budúci týždeň dôjsť k stretnutiu s predsedom vlády SR a zástupcami ministerstva financií.
Ministerstvo financií SR v reakcii pre TASR uviedlo, že bude postupovať štandardným spôsobom a vyjadrí sa až po spoločných rokovaniach, následnej odbornej diskusii na základe kvalifikovaných dát. "Akékoľvek mediálne vyhlásenia pred rokovaním s partnermi totiž považujeme za porušenie princípov konštruktívnej diskusie a nepremyslený zásah do procesu prípravy rozpočtu," dodali z tlačového odboru rezortu financií.
