Bratislava 29. júla (TASR) - Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR prijala od začiatku roka do stredy celkovo 148 hlásení o možnom výskyte invázneho sršňa ázijského. Z týchto hlásení sa nepotvrdil žiadny nový výskyt sršňa ázijského. Posledný potvrdený nález na Slovensku je z decembra 2025 z priemyselného parku v Lozorne. Pre TASR to uviedol odbor komunikácie a propagácie ŠOP.

Z celkových hlásení prišlo 55 prostredníctvom mobilnej aplikácie Zastav sršňa a 93 prostredníctvom e-mailu a systému rýchleho varovania. „Pre porovnanie, v roku 2025 ŠOP SR preverovala 1106 hlásení, z toho 360 bolo zaslaných cez mobilnú aplikáciu a 746 prostredníctvom e-mailu a systému rýchleho varovania,“ skonštatoval odbor komunikácie.

Priblížil, že od prvého zaznamenania sršňa ázijského ho na Slovensku potvrdili v štyroch lokalitách. V roku 2024 spozorovali v Palárikove lietajúce jedince a následne dohľadali hniezdo. V tom istom roku potvrdili aj výskyt samčeka v Dolnom Oháji, pričom ďalšie jedince ani hniezdo sa v okolí nepotvrdilo.

„V roku 2025 boli potvrdené dva izolované nálezy. V oboch prípadoch išlo podľa dostupných informácií o jedince zavlečené spolu s tovarom zo zahraničia,“ pokračovali ochranári. Doplnili, že v Pravenci našli prezimujúcu kráľovnú. Druhý prípad bol v Lozorne. ŠOP tvrdí, že dotknuté lokality ďalej monitorovala, pričom ďalšie jedince ani hniezda sa v ich okolí nepotvrdili.

„Hniezdo v Palárikove bolo dohľadané a odborne zlikvidované pod gesciou ŠOP SR. Samček z Dolného Ohája bol odchytený a usmrtený. Prezimujúca kráľovná z Pravenca aj jedinec z Lozorna boli odchytené a zlikvidované,“ uviedli ochranári.

Podozrenie na výskyt sršňa ázijského možno nahlásiť ŠOP tromi spôsobmi, a to cez systém rýchleho varovania, e-mailom na srsen@sopsr.sk a prostredníctvom mobilnej aplikácie Zastav sršňa. K hláseniu je podľa ochranárov vhodné pripojiť fotografiu alebo video, presnú lokalitu, dátum pozorovania a kontaktné údaje. Nález treba zdokumentovať z bezpečnej vzdialenosti.

Zároveň ŠOP neodporúča manipulovať so sršňom či hniezdom. Ľudia by sa tiež nemali pokúšať ho zlikvidovať svojpomocne. „Zásah môžu vykonávať iba vyškolené a oprávnené osoby. Neodborná manipulácia pri takomto inváznom druhu predstavuje riziko pre človeka aj pre účinnosť samotného zásahu,“ upozornila.

Sršeň ázijský je invázny nepôvodný druh. Predstavuje riziko najmä pre včely a ďalšie opeľovače, pretože je aktívnym predátorom hmyzu. Pri väčšom rozšírení môže oslabovať včelstvá, ovplyvňovať opeľovanie a spôsobovať škody aj v ovocinárstve a vinohradníctve, vysvetlila ŠOP. Pre človeka predstavuje riziko najmä pri vyrušení hniezda a pre alergikov.

Počas sezóny vytvára dva typy hniezd. Na jar zakladá kráľovná menšie primárne hniezdo na chránenom mieste, ktoré má veľkosť tenisovej loptičky. Neskôr sa kolónia môže presunúť do veľkého sekundárneho hniezda, ktoré býva často voľne zavesené vysoko v korune stromu a vletový otvor má zboku. Môže už obsahovať stovky až tisíce jedincov.

Sršeň ázijský je spravidla o niečo menší a výrazne tmavší ako pôvodný sršeň obyčajný. Má čiernu hlavu a hruď, tmavé bruško s jedným nápadným širokým oranžovým pásom a výrazne žlté koncové články nôh.