Bratislava 4. marca (TASR) – Nebyť 26. februára, kedy bola na stanici v Michalovciach zaznamenaná maximálna teplota +0,4 stupňa Celzia, mohlo by sa hovoriť o sérii šiestich dní s teplotou vzduchu nepretržite pod bodom mrazu. Takto to boli len štyri dni za sebou, a to od 27.2. do 2.3. Uvádza to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej facebookovej stránke.

"Aj napriek tomu môžeme napríklad aj z tohto pohľadu (najdlhšia nepretržitá séria dní s teplotou vzduchu všade na území Slovenska pod nula stupňov Celzia v poslednej februárovej, respektíve prvej marcovej dekáde) hodnotiť obdobie z prelomu februára a marca 2018 ako pomerne výnimočné,” tvrdí SHMÚ s tým, že v historických meraniach sa takáto zaujímavá séria dní hľadá ťažko.

"S porovnateľným trvaním sa u nás vyskytla len v niekoľkých rokoch od začiatku pozorovaní, a to napríklad v roku 1909 alebo 1929," dodávajú meteorológovia. Na porovnanie však majú k dispozícii oveľa menej staníc ako v súčasnosti, preto vychádzajú hlavne z časového radu z Hurbanova, otázne sú preto aj roky 1948 a 1949. "V prvej dekáde marca v roku 1987 - k dispozícii sme mali už merania z väčšieho počtu staníc - sa však vyskytlo až šesť dní bez prerušenia, kedy bola maximálna denná teplota vzduchu všade na území Slovenska pod bodom mrazu."

V sobotu (3.3.) bola podľa SHMÚ séria takto chladných dní s maximom pod nulou definitívne prerušená, keďže nad nulu sa oteplilo na veľkej časti územia v južnej polovici západného a miestami aj v južnej polovici stredného Slovenska. Najteplejšie bolo v Žiari nad Hronom (4,2 stupňa Celzia) a v Prievidzi (štyri stupne Celzia), pričom tieto hodnoty sú stále pod dlhodobým priemerom rokov 1981 – 2010.