Quantcast
< sekcia Slovensko

Zber bioodpadu je zle nastavený, tvrdí Zväz odpadového priemyslu

Ilustračná fotka. Foto: EASYFOTO TASR - Silvia Tannhauserová

Najväčší problém so zberom bioodpadu je jeho ďalšie využitie. ZOP tvrdí, že sú obce, ktoré vôbec nevedia, ako a kam ďalej putuje.

Bratislava 17. augusta (TASR) - Zber kuchynského odpadu je drahý a zle nastavený. Vyzbieraný bioodpad nie je v niektorých regiónoch kde spracovať a pravdepodobne končí načierno na poliach a skládkach. Upozornil na to Zväz odpadového priemyslu (ZOP), ktorý si dal vypracovať vypracovať analýzu úspešnosti spracovania kuchynského biologického odpadu. Systém má podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR rezervy. Do budúcna je potrebné sa zamerať na zlepšovanie komfortu zberu bioodpadu z domácností, aby sa doň ľudia viac zapájali.

Najväčší problém so zberom bioodpadu je jeho ďalšie využitie. ZOP tvrdí, že sú obce, ktoré vôbec nevedia, ako a kam ďalej putuje, pretože zber vykonávajú externé zberové spoločnosti. "Slovensko zaviedlo novú povinnosť bez podrobnejšieho zmapovania kapacít na spracovanie kuchynského biologického odpadu. Namiesto riešenia dostupnej vzdialenosti jeho spracovania riešilo menej podstatné otázky, ako napríklad veľkosť a typizáciu zberných nádob," povedal generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.

Celkové kapacity zariadení na spracovanie sú pri miere 60-percentného vytriedenia bioopadu podľa MŽP postačujúce. Nie sú však na Slovensku rovnomerne rozložené. "Prevážanie na príliš dlhé vzdialenosti v prípade kuchynského odpadu predstavuje riziko," skonštatovalo. Chovanec taktiež tvrdí, že pre chýbajúce regionálne kapacity je bioodpad často prepravovaný na neprimerane dlhé vzdialenosti. "To je z pohľadu uhlíkovej stopy úplne nelogické a najmä neekologické riešenie," poznamenal.

V prípade potreby sa kapacita na spracovanie bioodpadu dá podľa rezortu rýchlo rozšíriť dobudovaním hygienizácie do už existujúcich zariadení.

Analýza zväzu tiež potvrdzuje, že do poľnohospodárskej pôdy sa zrejme dostáva len zlomok vytriedených kuchynských odpadov v podobe certifikovaného hnojiva.

Envirorezort v tejto súvislosti pripomína, že komposty a digestáty, ktoré majú ísť do obehu alebo sa použiť do poľnohospodárskej pôdy, musia spĺňať zákonom dané požiadavky. Využiteľnosť kompostu a digestátu je podľa MŽP závislá od kvality a zloženia biologicky rozložiteľného odpadu. "Všeobecne je možné odporúčať zabezpečiť si triedený zber kuchynského odpadu z domácností tak, aby nebol príliš znehodnotený plastami. Takýmto krokom môžeme zabrániť rozširovaniu mikroplastov a nanoplastov, ktoré najviac škodia životnému prostrediu," vysvetlil.

Zavádzanie nových spôsobov nakladania s odpadom do praxe musí ísť podľa Chovanca ruka v ruke s budovaním dostupných spracovateľských kapacít. Na ich vybudovanie sa musí vytvoriť dostatočný časový priestor, ale aj podpora zo strany štátu.

MŽP deklaruje, že v spolupráci s agrorezortom pripraví legislatívnu úpravu pravidiel pre zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov a použitia výstupov z týchto zariadení. Mala by sa týkať minimálneho technického vybavenia zariadení na zhodnocovanie bioodpadov v závislosti od ich kapacity, nastavenia technických a procesných štandardov pri výrobe kompostov, odbornosti personálu a zabezpečenia maximalizácie kvality výstupov. Ministerstvá chcú tiež zaviesť značku kvality pre kvalitný kompost.