< sekcia Slovensko

Akútni pacienti podľa analýzy čakajú po prevoze na lekára ako ostatní

Ilustračná snímka Foto: TASR/Henrich Mišovič

Na príchod nemocničného lekára musí záchranka čakať s najakútnejšími prípadmi vyše 13 minút, ukázala analýza inštitútu INEKO.

Bratislava 19. decembra (TASR) - Pacienti vo vážnom stave, ktorých privezú do nemocníc záchranky, čakajú na urgentoch na prijatie takmer rovnako dlho ako ostatní dovezení pacienti. Na príchod nemocničného lekára musí záchranka čakať s najakútnejšími prípadmi vyše 13 minút, ukázala analýza inštitútu INEKO. Potrebné dáta mu zo záchraniek poskytol iba Falck, ktorý pokrýva asi 40 percent územia a populácie.

"Vo vyspelom svete je pri najakútnejších stavoch väčšinou akceptovaný časový benchmark - bez čakania. Keď to nedovoľujú kapacity a akútny pacient nie je v bezprostrednom ohrození života, tak by mal byť prijatý lekárom do desať minút," hovorí analytik INEKO Dušan Zachar. Dáta z Falcku však odhalili, že na Slovensku je mediánový čas čakania na odovzdanie pacienta v takýchto prípadoch rovnaký alebo o minútu až dve dlhší ako pri ostatných diagnózach.

Mediánová hodnota času čakania na odovzdanie pacienta predstavovala v roku 2015 na Slovensku u všetkých diagnóz 13 minút, aritmetický priemer bol 15 minút, priblížilo INEKO. Analýza ukázala, že v prešovskej nemocnici čakajú záchranky s pacientom dvakrát dlhšie ako v Martine. Najrýchlejšie preberali pacientov od záchranárov nemocnice v Martine, Starej Ľubovni a Kežmarku. Naopak, najpomalšie v Prešove a najmä v Malackách. Polovica privezených pacientov s vysoko akútnymi diagnózami tam musí podľa IENKO čakať na prijatie lekárom 20 a viac minút.

"Nie je tajomstvom, že urgentné, resp. centrálne príjmy nemocníc sú na Slovensku nie práve v dobrom stave," poukázal Zachar. INEKO navrhuje ministerstvu zdravotníctva zbierať dáta o čakaní pacientov privezených záchranármi cez Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. "Ak totiž nemeriame nejakú činnosť a jej výsledky, nevieme, na čom sme, nevieme, kde nás topánka tlačí, nevieme, kam máme nasmerovať dodatočné zdroje či reformné úsilie, a preto zväčša ani nedokážeme veci meniť a zlepšovať," poukázal Zachar.

Aktuálne je zber týchto dát klasifikovaný ako nepovinný, reagovalo ministerstvo zdravotníctva. Podľa svojej hovorkyne Stanislavy Luptákovej, je však otvorené každej konštruktívnej diskusii, ktorá smeruje ku skvalitneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. "Týka sa to aj uvedenej problematiky," doplnila.