Bratislava 19. mája (TASR) – Na Slovensku trpí depresiou viac ako 300 000 ľudí a každý rok pribúda takmer 15 000 nových pacientov. Celkové náklady na komplexnú starostlivosť o pacientov s depresiou na Slovensku prevyšujú 71 miliónov eur, uvádza štúdia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave, zverejnená na stránke www.bezdepresie.sk.

Dosahy pandémie nového koronavírusu však spôsobia, že bude treba investovať ešte viac. Upozornili na to odborníci na utorkovej online tlačovej konferencii.

Depresia je vážne ochorenie, ktoré podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí medzi najčastejšie príčiny práceneschopnosti vo svete. V čase pandémie ľudia pociťujú zvýšený psychický tlak, obavu z ochorenia až úzkosť. "Prejavuje sa príznakmi ako nechutenstvo, nespavosť či depresívne nálady. Obávajú sa zo straty príjmu, ale aj o blízkych," hovorí o dosahoch pandémie na duševné zdravie psychiater Matúš Virčík.

Okrem zvyšujúceho sa počtu nových prípadov odborníci registrujú aj zhoršenia u existujúcich pacientov s depresiou, ale aj inými duševnými ochoreniami. Sociálna izolácia im bráni navštevovať svojho psychiatria v ambulancii, alebo absolvovať psychoterapiu.

"Na Slovensku máme kvalitné linky prvej pomoci, ako aj viaceré online poradne. Rovnako je možné absolvovať psychoterapiu online, alebo kontaktovať svojho lekára telefonicky. Dôležité je, aby pacient vyhľadal odbornú pomoc," radí Virčík, ako v tejto situácii postupovať.

Štúdia VŠZaSP sv. Alžbety ukázala, že depresia výrazne ovplyvňuje aj zdravotný a sociálny systém. Celkové ročné náklady na všetkých pacientov s depresiou na Slovensku predstavujú viac ako 71 miliónov eur a priame, teda zdravotné náklady tvoria iba tretinu.

"Skryté náklady, v podobe sociálnych výdavkov na práceneschopnosť a stratu produktivity práce sú v prípade duševných ochorení a najmä depresie veľmi vysoké," vysvetľuje autor štúdie Róbert Babeľa z Ústavu zdravotníckych disciplín VŠZaSP sv. Alžbety

Problémom sú však aj neliečení pacienti. Na Slovensku je diagnostikovaný a adekvátne liečený priemerne iba každý piaty človek s depresiou. Možno teda predpokladať aj ďalší nárast celkových nákladov.

"Vďaka vyčísleniu ekonomických dosahov ochorenia môžeme lepšie uvažovať nad tým, akým spôsobom efektívne investovať do prevencie a liečby depresie na Slovensku," vysvetľuje cieľ analýzy Babeľa.

"Z výšky vypočítaných nákladov a počtu neliečených pacientov vyplýva, že ďalšie investície sú nevyhnutné. Tie majú očakávanú vysokú úroveň návratnosti. Pri investícii jedno euro sa očakáva ekonomický benefit vrátane vplyvov na zdravie na úrovni viac ako piatich eur," zhodnotil odborník.