Bratislava 20. apríla (TASR) - Tvorcovia Plánu obnovy a odolnosti SR obišli v časti pre zdravotníctvo pri jeho zostavovaní súkromné nemocnice či nemocnice v gescii samosprávnych krajov. To môže spôsobiť, že európske peniaze krajina nestihne minúť, alebo ich minie na zbytočnosti. Upozornili na to viacerí odborníci z oblasti zdravotníctva počas diskusie Okrúhleho stola Zdravotníckych novín. Štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Jana Ježíková odmieta, že by bol plán určený len pre štátne nemocnice.

Podľa analytika Martina Smatanu musia byť výzvy vyplývajúce z plánu obnovy otvorené aj pre iné ako štátne koncové nemocnice. „Ak sa to nespraví tak, že budú môcť čerpať aj iné nemocnice, tak sa európsky balík peňazí nestihne minúť, bude sa musieť plán obnovy prerábať. Potom sa budú hľadať rýchle projekty," upozornil Smatana.

Podľa neho je dokument po obsahovej stránke pripravený dobre aj s ohľadom na to, že Európska komisia (EK) stanovila oblasti, do ktorých môžu peniaze ísť. „Je to kvalitný materiál, je nastavený v rámci hraníc, ale mám obavy, že sa to napíše, ale nestihne sa to zrealizovať, že nestihneme peniaze minúť," dodal Smatana. Do zdravotníctva má podľa dokumentu smerovať 1,4 miliardy eur.

Asociácii zdravotných poisťovní sa zas nepozdáva, že mnoho reforiem vyplývajúcich z plánu obnovy je naviazaných na budúce rozpočty. „Je otázne, či sú zabezpečené alebo sú zabezpečiteľné náklady, ktoré budú vznikať z prvotných investícií. Obávam sa, že toto nie je úplne doriešené," spresnil riaditeľ asociácie Michal Štofko. Podľa neho je tiež potrebné viac rozpracovať vzdelávanie zdravotníckeho personálu a vyriešiť otázku nedostatku nových zdravotníkov.

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) opakovane kritizuje, že financie by mali ísť len do štátnych nemocníc. Prezident ANS Marián Petko hovorí, že s asociáciou nik nediskutoval. Materiál považuje za politické rozhodnutie. „Ak sa to bude takto realizovať, nebude zabezpečená moderná a dostupná zdravotná starostlivosť," skonštatoval Petko. Zdôraznil, že všetky nemocnice poskytujú službu vo verejnom záujme a prioritizovanie štátnych nemocníc podľa neho povedie k rozdeľovaniu pacientov do viacerých kategórií.

S názorom Petka sa stotožnila aj Elena Štefíková, vedúca odboru zdravotníctva a sociálnej pomoci Trenčianskeho samosprávne kraja. Kraj má vo svojej správe tri nemocnice. „Počas pandémie výrazne pomohli, nielen obyvateľom Trenčianskeho kraja, ale pomohli aj pacientom z priľahlých krajov, keď boli k nám pacienti prevážaní," pripomenula Štefíková s tým, že kraj do nemocníc neustále investuje. „Nepovažujeme za správne, aby peniaze išli len do koncových či štátnych nemocníc," uviedla.

Štátna tajomníčka MZ SR Jana Ježíková odmieta, že by bol plán obnovy určený len pre štátne nemocnice. „O peniaze sa budú môcť uchádzať aj ostatné nemocnice, keď sa nastavia pravidlá. Práca na nastavení nemocničnej siete nás ešte len čaká a budeme o tom diskutovať," reagovala. Podľa jej slov rezort aktuálne pripravuje metodiku, kde bude vysvetlené, podľa čoho a koľko peňazí dostanú nemocnice.

Podľa nej tak nie je pravda, že MZ s ANS nekomunikuje. „O optimalizácii nemocničnej siete sa bude diskutovať v najbližších dňoch a určite nikoho neobídeme. Už druhý mesiac sa stretávame s viacerými odbornými skupinami a vedieme rokovania," dodala Ježíková.