Bratislava 26. júna (TASR) - Žiaci z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) dosahujú nízku úspešnosť v testoch z finančnej, čitateľskej i prírodovednej gramotnosti. Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) sa v školských rokoch 2015 – 2020 zameriavala na hodnotenie dosiahnutej úrovne kompetencií žiakov 9. ročníka v oblasti finančnej, čitateľskej i prírodovednej gramotnosti. Súčasne ŠŠI posudzovala i procesy podporujúce ich rozvíjanie. Informuje o tom ŠŠI na svojom webe.

Žiaci z MRK dosiahli priemernú úspešnosť v teste z finančnej gramotnosti 27,5 percenta, čo je štatisticky aj vecne významne horší výsledok ako výsledok ostatných žiakov (50,6 percenta). Vo všetkých témach finančnej gramotnosti dosiahli štatisticky aj vecne nižšiu úspešnosť. ŠŠI konštatuje, že žiaci z MRK zvládali na vyučovacích hodinách matematiky najmä rutinné činnosti. "Samostatne riešiť problémy, ktoré si vyžadovali prepojenie viacerých matematických oblastí, dokázali len niektorí jednotlivci. Pri náročnejších a najmä problémových úlohách potrebovali pomoc učiteľov. Príčinou ich neúspechu bolo často nedostatočné osvojenie učiva z nižších ročníkov, problémy súvisiace s čítaním s porozumením, s neosvojenou technikou čítania," konštatuje inšpekcia.

V čitateľskej gramotnosti žiaci z MRK dosiahli priemerne 51,6 percenta, výsledok u všetkých žiakov dosiahol priemerne 73,9 percenta. Žiaci z MRK dosiahli významne horší výsledok ako ostatní žiaci v procese porozumenia textu na úrovni integrácie a interpretácie myšlienok. Celkovo preukázali v teste z čitateľskej gramotnosti výrazne nižšiu schopnosť pracovať s textom a porozumieť mu. "Žiaci z MRK preukázali na vyučovacích hodinách nižšiu schopnosť pracovať s textom, porozumieť mu. Viacerí obsah neznámych textov nechápali z dôvodu vplyvu nedostatočného osvojenia vyučovacieho jazyka a strohého jazykového prejavu, časté bolo vyjadrovanie sa v materinskom jazyku alebo dialekte regiónu. Verbálna komunikácia žiakov bola slabšia, poznačená nízkou aktívnou slovnou zásobou," uviedla školská inšpekcia.

Výsledky testovania v prírodovednej gramotnosti potvrdili pretrvávajúci negatívny vplyv socioekonomického a kultúrneho statusu rodiny na vzdelávacie výsledky žiakov z MRK. Priemerná úspešnosť u týchto žiakov dosiahla 31,2 percenta, u všetkých žiakov 50,6 percenta. Vo všetkých oblastiach v teste dosiahli štatisticky aj vecne významne nižšiu úspešnosť. Výraznejšie nedostatky boli podľa inšpekcie pozorované v školách s vyšším počtom žiakov z MRK, kde priestorové podmienky aj materiálno-technické vybavenie neumožňovali vyučujúcim realizovať názorné vyučovanie orientované i na bádateľské aktivity.

"Pozorovania z vyučovacích hodín prírodovedných predmetov preukázali, že rozvoj prírodovednej gramotnosti limitovala absencia experimentálnej činnosti, vykonávania demonštračných pokusov, príležitosti zapájať sa do diskusie o experimentoch, o pozorovaných javoch či riešení problémov," uzavrela ŠŠI.