Kvízy
Otestujte svoje vedomosti
V uplynulých rokoch sa museli vysporiadať najmä s postupujúcou klimatickou krízou v podobe investície do systému zasnežovania a techniky na úpravu svahu.
Autor TASR
Nižná Polianka 27. decembra (TASR) – V lete sa okúpať a v zime si zalyžovať môžu návštevníci obce Nižná Polianka v okrese Bardejov. Podľa Marianny Varjanovej z Lyžiarskeho strediska Makovica je kombinácia vleku a kúpaliska v lesnom prostredí na jednom mieste na Slovensku zriedkavá.
Pred 20 rokmi si prenajali priestor s bývalou požiarnou nádržou zo 70. rokov, vedľa ktorej bol v 90. rokoch postavený lyžiarsky vlek. Správcom areálu sa stala obec a hľadala podľa Varjanovej spôsob, ako ho využiť.
„V roku 2000 sme si ho vo veľmi zanedbanom stave prenajali a odvtedy je to miesto, ktoré dokáže poskytnúť príjemný pobyt v lete aj v zime.
Podmienkou rentabilného prevádzkovania je dostatočný počet mrazivých dní v zime, ale aj teplých až tropických v lete. Zatiaľ nám to tesne vychádza tak, že sme nemuseli vynechať žiadnu sezónu. Zimnú sezónu sme v marci prirodzene ukončili týždeň pred povinným uzatvorením stredísk a v lete sa prejavil záujem Slovákov o dovolenku doma, takže sezónu hodnotíme ako nadpriemernú," zhodnotila Varjanová.
V uplynulých rokoch sa museli vysporiadať najmä s postupujúcou klimatickou krízou v podobe investície do systému zasnežovania a techniky na úpravu svahu. Celkové investície rátajú do 500 000 eur. Od štátu nikdy nežiadali špeciálne výhody a poradili si sami, aj keď s námahou.
„Naopak, rok 2020 je presne tým rokom, kedy od štátu očakávame triezvy manažment a úsudok, a to sa žiaľ nedeje. Máme jednak všeobecne nízke povedomie o veľkosti klimatickej núdze, v ktorej všetci, teda aj strediská sme. Pripraviť podmienky pre lyžiarov je každým rokom zložitejšie i v nadmorských výškach, kde sa doteraz mohli na vhodné počasie spoliehať oveľa viac. A aby to nebolo málo, máme tu pandémiu a s ňou často nelogické, nekoncepčné postupy a opatrenia, za ktorými vidím bezradnosť," skonštatovala Varjanová.
Tvrdí, že lyžiarske strediská majú najvyššie náklady pred otvorením sezóny. „V našom prípade hovoríme o desiatkach tisíc eur. Tento rok sme začali zasnežovať bez jasného stanoviska úradov, či budeme môcť fungovať. Momentálne je v hre viacero scenárov. Od relatívne bežnej sezóny, ak bude zároveň klimatická i pandemická situácia po novom roku priaznivá. Druhou možnosťou je, že aj keď sme už vynaložili na zasnežovanie časť prostriedkov, vrátime sa z kratšej cesty a nebudeme pokračovať. Tretia možná situácia je kompletné zasneženie zjazdovky a príprava strediska, po ktorých by sa ukázalo, že ho nemôžeme, napríklad pre zlý vývoj pandémie prevádzkovať. To by už znamenalo reálne finančné straty," priblížila Varjanová.
Vedia podľa jej slov zabezpečiť a dodržiavať štandardné R-O-R opatrenia, ale vlastné testovanie by pri veľkosti ich strediska neutiahli.
„Sme stredisko jednodňovej turistiky, naša kapacita je naplnená pri 200 lyžiaroch, ktorí sa navyše vystriedajú v priebehu celého dňa, po dvoch, troch hodinách lyžovania," dodala Varjanová.
Pred 20 rokmi si prenajali priestor s bývalou požiarnou nádržou zo 70. rokov, vedľa ktorej bol v 90. rokoch postavený lyžiarsky vlek. Správcom areálu sa stala obec a hľadala podľa Varjanovej spôsob, ako ho využiť.
„V roku 2000 sme si ho vo veľmi zanedbanom stave prenajali a odvtedy je to miesto, ktoré dokáže poskytnúť príjemný pobyt v lete aj v zime.
Podmienkou rentabilného prevádzkovania je dostatočný počet mrazivých dní v zime, ale aj teplých až tropických v lete. Zatiaľ nám to tesne vychádza tak, že sme nemuseli vynechať žiadnu sezónu. Zimnú sezónu sme v marci prirodzene ukončili týždeň pred povinným uzatvorením stredísk a v lete sa prejavil záujem Slovákov o dovolenku doma, takže sezónu hodnotíme ako nadpriemernú," zhodnotila Varjanová.
V uplynulých rokoch sa museli vysporiadať najmä s postupujúcou klimatickou krízou v podobe investície do systému zasnežovania a techniky na úpravu svahu. Celkové investície rátajú do 500 000 eur. Od štátu nikdy nežiadali špeciálne výhody a poradili si sami, aj keď s námahou.
„Naopak, rok 2020 je presne tým rokom, kedy od štátu očakávame triezvy manažment a úsudok, a to sa žiaľ nedeje. Máme jednak všeobecne nízke povedomie o veľkosti klimatickej núdze, v ktorej všetci, teda aj strediská sme. Pripraviť podmienky pre lyžiarov je každým rokom zložitejšie i v nadmorských výškach, kde sa doteraz mohli na vhodné počasie spoliehať oveľa viac. A aby to nebolo málo, máme tu pandémiu a s ňou často nelogické, nekoncepčné postupy a opatrenia, za ktorými vidím bezradnosť," skonštatovala Varjanová.
Tvrdí, že lyžiarske strediská majú najvyššie náklady pred otvorením sezóny. „V našom prípade hovoríme o desiatkach tisíc eur. Tento rok sme začali zasnežovať bez jasného stanoviska úradov, či budeme môcť fungovať. Momentálne je v hre viacero scenárov. Od relatívne bežnej sezóny, ak bude zároveň klimatická i pandemická situácia po novom roku priaznivá. Druhou možnosťou je, že aj keď sme už vynaložili na zasnežovanie časť prostriedkov, vrátime sa z kratšej cesty a nebudeme pokračovať. Tretia možná situácia je kompletné zasneženie zjazdovky a príprava strediska, po ktorých by sa ukázalo, že ho nemôžeme, napríklad pre zlý vývoj pandémie prevádzkovať. To by už znamenalo reálne finančné straty," priblížila Varjanová.
Vedia podľa jej slov zabezpečiť a dodržiavať štandardné R-O-R opatrenia, ale vlastné testovanie by pri veľkosti ich strediska neutiahli.
„Sme stredisko jednodňovej turistiky, naša kapacita je naplnená pri 200 lyžiaroch, ktorí sa navyše vystriedajú v priebehu celého dňa, po dvoch, troch hodinách lyžovania," dodala Varjanová.
