< sekcia Slovensko

ZMENA ČASU: Čas si dnes zmeníme na hodinkách, mobiloch. Na čo?

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

Dnes v noci si opäť posunieme hodinky o jednu hodinu neskôr.

Bratislava 28. marca (Teraz.sk) - V noci na nedeľu 29. marca začne ako v iných európskych štátoch, tak aj u nás platiť stredoeurópsky letný čas (SELČ). Zmena času zo zimného na letný okrem iného znamená, že budeme opäť spať o hodinu menej. Čas si zmeníme na hodinkách, v autorádiách, počítačoch, mobiloch a spotrebičoch v domácnosti. Na našom území bolo toto striedanie letného a stredoeurópskeho času zavedené prvýkrát počas prvej svetovej vojny a odvtedy sa o jeho správnosti diskutuje.



Prečo áno?
Zástancovia zmeny času argumentujú lepším využitím denného svetla, a teda aj šetrením energie použitej na umelé svetlo. Ako uvádza magazín National Geographic, najefektívnejšie využitie denného svetla v prípade zmeny času je možné pozorovať okolo rovníku Zeme, kde je najväčší rozdiel v počte hodín denného svetla v lete a v zime.



Samo osebe to naznačuje anglický ekvivalent frázy „zmena času“, a teda „daylight saving time“ – doslova čas, ktorý šetrí denné svetlo. Niektorí vedci dokonca poukazujú na fakt, že v prípade dlhšieho denného svetla, trávia ľudia viac času vonku. Zmenou času tak môžeme oficiálne zahájiť jar v podobe viac slnečného svetla - čo znamená viac vitamínu D. To, či zmena času však v skutočnosti šetrí energiu, je podľa mnohých odporcov otázne.

Prečo nie?

Okrem toho, že v prípade zmeny zo zimného na letný čas spíme v deň posunu o hodinu menej, poukazuje britský Guardian na zdravotné riziká pre ľudí. Odvoláva sa pritom na štatistiky vyššej miery samovrážd, autonehôd, nehôd na pracovisku či obyčajnej bolesti hlavy práve v čase posunu.

Vedci z americkej univerzity v Michigane napríklad dokázali, že „stratená“ hodina spánku počas zmeny času zo soboty na nedeľu má veľký vplyv na zvýšený počet infarktov v pondelok po tomto posune. Ich štúdie hovoria až o 25-percentnom náraste infarktov práve v tento deň.

Čo sa týka šetrenia energie, Kalifornská energetická komisia skúmala, koľko času sa ušetrí jeho zmenou. Ako uvádza Guardian, výsledky dokazujú, že výdavky na energiu klesnú po zmene času o nie viac než 18 percent, čo je podľa ich interpretácie pomerne málo.

Českí europoslanci v súvislosti s touto diskusiou nedávno vyvinuli iniciatívu na zrušenie striedania letného a zimného času, ktorá si získala aj sympatie slovenských zástupcov v Európskom parlamente.



Svetlá výnimka vďaka väčšiemu svetlu

Treba však dodať, že zmena času zo zimného na stredoeurópsky letný má podľa denníka Guardian minimálne jednu štatisticky preukázateľnú výhodu. Odvoláva sa pritom na výskum vplyvov zmeny času tri týždne pred a tri týždne po posune. Ten dokazuje, že jedna hodina slnečného svetla navyše má podiel na 40-percentnom poklese krádeží, výtržníctva a prepadnutí.

Ilustračné foto
Foto: TASR/Štefan Puškáš

Ak sa ťažšie prispôsobujete, posuňte si čas sami a skôr

Mnohí psychológovia navrhujú rôzne rady, ako si lepšie zvyknúť na zmenu času. Britský denník Independent napríklad uvádza, že prispôsobiť sa napríklad tým, že pôdeme v sobotu večer spať o hodinu skôr, môže byť pre organizmus prínosnejšie. Denník dokonca dodáva, že aj čiastočné posunutie režimu aspoň o 15 minút už večer pred zmenou času môže mať významný vplyv na samotnú zmenu.