Bratislava 17. septembra (TASR) - Neprimeraná administratívna záťaž a enormná miera žiadostí, keď žiadatelia požadujú od samospráv tvorbu štatistík a tabuliek. Také sú najzásadnejšie problémy aplikácie takzvaného infozákona podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Pre TASR to uviedla odborná expertka pre oblasť legislatívy ZMOS Lenka Kollárčiková.

Povinnosti vyplývajúce z infozákona podľa nej oberajú samosprávy o čas určený na výkon dôležitých kompetencií, ktoré im prináležia. Uviedla tiež, že veľké množstvo informácií žiadajú zväčša neúspešní kandidáti na poslancov a starostov. "Povinné osoby čelia taktiež žiadateľom, ktorí si vynucujú od povinných osôb či už tvorbu rôznych štatistík za konkrétne žiadateľom vymedzené obdobia alebo napríklad tvorbu rozličných tabuliek nad rámec informácií, ktoré má samospráva v reálnom čase k dispozícii," poznamenala Kollárčiková.

Združenie uvítalo snahu Ministerstva spravodlivosti (MS) SR novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám. V rámci jeho úvodných ustanovení navrhuje jednoznačne zadefinovať pojem informácia a jej štruktúru, v ktorej bude poskytnutá. "Aby sa eliminovali pokusy o šikanózne správanie žiadateľov, čo sa v praxi deje na obecných a mestských úradoch na dennej báze," dodáva. V prípade, že bude chcieť žiadateľ nadštandardný objem štruktúrovaných informácií, mal by byť podľa ZMOS definovaný správny poplatok a dostatočný časový rámec pre poskytnutie žiadanej štruktúrovanej informácie.

ZMOS nemá výhrady voči rozšíreniu okruhu povinne zverejňovaných informácií a rozširovaniu okruhu povinných osôb. Žiada však diskusiu v okruhu dotknutých subjektov. "Rozširovanie by podľa názoru ZMOS malo byť proporcionálne a dotýkať sa rovnako štátnej správy, ako aj samosprávy," spresňuje s tým, aby povinnosť zverejňovania informácií bola možná na jednom mieste, tak ako v prípade Centrálneho registra zmlúv.

Zlepšiť prístup verejnosti k informáciám by mohlo podľa Transparency International Slovensko (TIS) zriadenie dohľadového orgánu. Za najväčší nedostatok súčasného znenia infozákona považuje TIS okrem vymožiteľnosti prístupu k informáciám aj nedôslednosť legislatívnej úpravy u obchodných spoločností s verejným prvkom. Mnohé štátne či samosprávne obchodné spoločnosti, alebo iné právnické osoby podľa TIS odmietajú riadne sprístupňovať informácie.

Aplikačná prax podľa Petra Bublu z tlačového oddelenia MS SR ukázala, že je potrebné nedostatky súčasného zákona opraviť. Rezort spravodlivosti podľa neho plánuje vytvoriť pracovnú skupinu k jeho novelizácii. Materiál by chcel rezort predložiť do legislatívneho procesu koncom roka.