Quantcast
< sekcia Slovensko

ZMOS: Počas horúčav sú v okolí nádob na bioodpad hlodavci či zápach

Ilustračná snímka. Foto: EASYFOTO TASR - Silvia Tannhauserová

Združenie vníma ako problém aj to, že nádoby na bioodpad sa nezmestia do zabezpečených kontajnerových stojísk, ktoré majú obyvatelia komplexnej bytovej výstavby.

Bratislava 29. augusta (TASR) - Počas horúcich dní je v okolí zberných nádob na bioodpad zápach hnijúceho odpadu, zvýšený výskyt hmyzu a hlodavcov. Samosprávy, ktoré si to môžu finančne dovoliť, preto zabezpečujú odvoz odpadu aj častejšie. Pre TASR to uviedol ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.

Zber kuchynského odpadu v niektorých mestách alebo obciach podľa Kaliňáka funguje, v iných nie. Závisí to od individuálneho prístupu samosprávy aj občanov. Združenie pred zavedením zberu bioodpadu upozorňovalo, že to bude drahšie ako zber komunálneho odpadu. Taktiež poukazovalo na chýbajúce koncové zariadenia na zhodnocovanie a následné využitie zhodnoteného odpadu.

Frekvencia zberu kuchynského odpadu je podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR pri odvetrávaných nádobách raz za sedem dní. Pri neodvetrávaných dvakrát za sedem dní v teplejšom období od marca do novembra. "V zime je časový interval stanovený na 14 dní," priblížil Kaliňák.

Združenie vníma ako problém aj to, že nádoby na bioodpad sa nezmestia do zabezpečených kontajnerových stojísk, ktoré majú obyvatelia komplexnej bytovej výstavby. Ku kontajnerom sa tak podľa Kaliňáka môže ľahko dostať divá zver, ktorá sa môže naučiť na pravidelný prísun potravy.

Výsledkom spracovania kuchynského odpadu v bioplynových staniciach alebo kompostárňach má byť hnojivo slúžiace na poľnohospodárske účely. Musí spĺňať kvalitatívne predpisy a zariadenie musí mať udelené povolenie aj z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, vysvetlil Kaliňák. "Nie každé zariadenie môže vydávať takýto certifikát, čím sa míňa filozofia zberu kuchynského odpadu," podotkol.

Zväz odpadového priemyslu (ZOP) upozornil, že zber kuchynského odpadu je drahý a zle nastavený. Vyzbieraný bioodpad nie je v niektorých regiónoch kde spracovať a pravdepodobne končí načierno na poliach a skládkach. Najväčší problém so zberom bioodpadu je jeho ďalšie využitie.

Systém má podľa MŽP rezervy. Do budúcna je potrebné zamerať sa na zlepšovanie komfortu zberu bioodpadu z domácností, aby sa doň ľudia viac zapájali. V prípade potreby sa kapacita na spracovanie bioodpadu dá podľa rezortu rýchlo rozšíriť dobudovaním hygienizácie do už existujúcich zariadení.