Bratislava 20. septembra (TASR) - Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) adresovalo rezortu školstva viacero zásadných pripomienok, ktorými vstúpilo do tvorby novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Zásadne nesúhlasí s vyhlásením predkladateľa, že návrh zákona nemá vplyv na rozpočty verejnej správy. TASR o tom informoval ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Podľa názoru združenia mestá a obce musia prijímať rozpočty do 31. decembra, pričom pri jeho tvorbe pre školstvo zohľadňujú údaje vychádzajúce zo zisťovania, takzvaného eduzberu k 15. septembru. Následne musí obec prijať v danej veci všeobecne záväzné nariadenie a neštátnym zriaďovateľom je povinná najneskôr do 31. januára oznámiť výšku dotácie. ZMOS tvrdí, že zvýšením počtov detí v materských školách v rámci celého Slovenska príde k zvýšeniu prepočítaného počtu detí a žiakov a následne nutnosti zmeniť rozpočty, všeobecne záväzné nariadenia a dotácie. Z uvedeného dôvodu je podľa združenia tvrdenie predkladateľa, že návrh zákona nemá vplyv na rozpočty verejnej správy, nepravdivé. ZMOS žiada upraviť predkladaciu správu, ako aj doložku vplyvov.

ZMOS zásadne nesúhlasí s pridaním ďalšej kompetencie mestám a obciam bez zvýšenia finančných zdrojov na ich plnenie. Ide o plnenie úloh vo veci zisťovania a vedenia evidencie všetkých detí vo veku povinného predprimárneho vzdelávania. Mestá a obce už majú uloženú obdobnú úlohu vo veci plnenia povinnej školskej dochádzky.

Pri novele zákona ZMOS odporúča v návrhu zákona doplniť aj prideľovanie nového príspevku Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to príspevku na špecifiká. Malo by ísť o finančné prostriedky na úhradu nákladov, ktoré vzhľadom na ich špecifický charakter nemožno predvídať s tým, že príspevok by mal byť fakultatívny. Podľa experta ZMOS na školstvo Zdenka Krajčíra "v priebehu školského roka pravidelne nastávajú situácie, s ktorými sa pri nastavovaní rozpočtu nepočíta. Môže ísť napríklad o zmenu právnych predpisov alebo o mimoriadnu situáciu." Právne predpisy v týchto situáciách neupravujú jednoznačne postup pri zabezpečovaní finančných prostriedkov zriaďovateľom na pokrytie takto neočakávaných výdavkov. "Ak napríklad zo zmeny právneho predpisu vyplýva pre školu alebo školské zariadenie nová povinnosť, na ktorú neboli rozpočtované prostriedky, tak na jej zabezpečenie je potrebné zaviesť nový príspevok, ktorý by mal umožniť úhradu takýchto nákladov," uzavrel Krajčír.