Bratislava 20. augusta (TASR) - Na odstránenie nelegálnych skládok v prostredí marginalizovaných rómskych komunít (MRK) sa budú hľadať možnosti v rámci relokácie nevyčerpaných eurofondových zdrojov. Zabrániť rastu pohľadávok za poplatky za odpad by mohla zmena v rámci inštitútu osobitného príjemcu, pri ktorom by časť sociálnych dávok bola viazaná na odpadové hospodárstvo. O možnostiach systémových riešení vo štvrtok na pôde Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) hovorili predstavitelia samospráv so splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity Alexandrom Daškom.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik zdôraznil potrebu zavedenia systémových riešení i v súvislosti s povinnosťou mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládky, ktorá od januára navýši náklady samospráv na odpadové hospodárstvo. Podľa Božika hrozí, že súčasné dlhy miest a obcí pri absencii systémových riešení ešte viac a výrazne narastú. Ukázal to na príklade mesta Krompachy, ktoré v súčasnosti vykazuje pohľadávku v prípade poplatkov za odpad na úrovni 850.000 eur. „Ak nezavedieme systémové riešenia, o štyri roky to nebude 850.000 eur, ale čiastka výrazne prevyšujúca jeden milión,“ zdôraznil.

So splnomocnencom sa preto zhodli na tom, že je potrebné otvoriť otázku úpravy inštitútu osobitného príjemcu v rámci vyplácania sociálnych dávok tak, aby bola časť účelovo viazaná na poplatky za odpad. „Potrebujeme do systému financovania samospráv dostať reálne peniaze, aby odpadové hospodárstvo mohlo v každej obci a meste fungovať,“ zvýraznil Božik.

Na sanáciu nelegálnych skládok by sa podľa predsedu ZMOS-u mohli hľadať peniaze pri revízii nevyčerpaných eurofondov. „Toto bude, samozrejme, téma na diskusiu s vládou, budeme hľadať tieto možnosti, dnes ich nevieme predvídať ani kvantifikovať,“ upozornil Božik.

Splnomocnenec vlády naznačil, že v prípade možnosti revízie a relokácie nevyčerpaných eurofondov by malo ísť o prostriedky v rámci výziev, ktoré zabezpečuje jeho úrad ako sprostredkovateľský orgán. „V takomto prípade nie je potrebné kofinancovanie samospráv,“ vysvetlil. V rámci zmeny viazanosti časti sociálnych dávok na poplatky za odpad hovorí Daško o potrebe uvážlivého nastavenia. Priznáva však, že je potrebné vyriešiť súčasný problém a zabrániť ďalším v budúcnosti. „Treba začať od nuly, odstrániť odpad a nastaviť systém tak, aby nevznikali dlžoby,“ zdôraznil.

Zástupca primátora Trebišova Peter Duč, ako predstaviteľ jednej z výrazne dotknutých samospráv, priznal, že mesto už viackrát sanovalo nelegálne skládky, no problém pretrváva aj v súčasnosti. Mesto a jeho rozvoj zároveň brzdí deficit zdrojov z nezaplatených poplatkov za komunálny odpad. „Evidujeme celkovú pohľadávku v objeme 3,6 milióna eur, z prostredia MRK to tvorí približne dva milióny eur. Ak to vyjadríme v percentách, cca 23 percent populácie vytvorilo polovicu tohto dlhu,“ priblížil.

Mieni, že problém je potrebné riešiť aj angažovaním a integrovaním ľudí zo sociálne slabších skupín. Poukázal pritom na existujúcu prax z Trebišova, kde sa samospráva snaží zamestnať príslušníkov MRK v mestských štruktúrach a prostredníctvom možnosti bývania ich motivuje k tomu, aby zo svojich zamestnaneckých príjmov splácali jednak staré dlhy a nevytvárali ani nové. V prípade sanácie nelegálnych skládok zdôraznil Duč potrebu vytvoriť nástroj, ktorý by zabránil ich opätovného vzniku. Naznačil, že riešením by mohol byť podobný projekt ako Miestna občianska poriadková služba (MOPS). „Viem si predstaviť nový inštitút odpadového hospodárstva, ktorý by na dva - tri roky vedel zamestnať 20 - 30 ľudí z MRK, ktorí by na tvári miesta kontrolovali, či sa netvoria skládky, resp. takéto skládky odstraňovali,“ priblížil.