Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Hydrogeologička odporúča, aby si ľudia dávali robiť chemický rozbor vody v studniach, ktorú používajú na pitné účely, aby sa im nestalo, že pijú nevhodnú vodu.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 25. februára (TASR) - Znečistenie jaskýň uhynutými a často chorými živočíchmi, ako aj rôznym odpadom nepredstavuje problém len pre podzemné ekosystémy, ale môže mať vplyv aj na kvalitu podzemných a pitných vôd. Hydrogeologička Správy slovenských jaskýň (SSJ) Dagmar Haviarová pre TASR uviedla, že kontaminácia sa z povrchu krasových území veľmi rýchlo šíri do podzemných vôd.
Pri kontrolách jaskýň sa speleológovia stretávajú s tým, že ľudia zahádžu jamu, ktorá môže byť vstupom do jaskyne, vrecami s kadávermi a neuvedomujú si, že tá jama niekedy pôsobí v krase ako lievik, do ktorého stečie voda z celého okolia a dostane sa hlbšie do podzemných vôd. „Pravdepodobne niekto robil zabíjačku a keďže za tieto veci sa platí, tak to išiel rýchlo schovať do jaskyne, aby nemusel v kafilérii za to platiť,“ priblížil speleológ a koordinátor starostlivosti o jaskyne SSJ Pavol Staník.
Kras má svoje špecifiká z hľadiska prúdenia podzemných vôd, čím sa zaraďuje medzi najzraniteľnejšie územia. „V krasoch v podstate nie je takmer žiadna samočistiaca schopnosť, takže znečistenie sa vyplavuje až v niekoľkých fázach. Keby sme niekde v inom geologickom prostredí, napríklad niekde, kde je štrk alebo jemnozrnné sedimenty, tak tam sa časť znečistenia môže nejakým spôsobom vychytať a do spodných vôd sa to znečistenie dostane v menšej koncentrácii alebo vôbec,“ spresnila hydrogeologička.
Kontaminácia krasových a spodných vôd sa overuje tzv. stopovacími skúškami. Na jednom mieste sa naleje stopovač a sledujú sa okolité miesta ako vyvieračky alebo vodné toky, či tá lokalita komunikuje s celým okolím. Skúšky potvrdili, že znečistenie sa môže dostať do veľkej vzdialenosti, čím môže ovplyvniť aj zdroje využívané obyvateľmi.
„Znečistenie sa môže dostať do studní, ktoré ľudia bežne využívajú ako zdroj pitnej vody, a to znečistenie takto ľudia pijú. V pitnej vode sa následne zvyšujú koncentrácie nežiaducich látok, ako je dusík, fosfor či dusičnany, a veľmi nebezpečná je mikrobiologická kontaminácia,“ podotkla Haviarová a zároveň upozornila, že konzumácia takejto vody môže spôsobiť črevné zažívacie ťažkosti a negatívne vplývať aj na niektoré ľudské orgány.
Hydrogeologička odporúča, aby si ľudia dávali robiť chemický rozbor vody v studniach, ktorú používajú na pitné účely, aby sa im nestalo, že pijú nevhodnú vodu. „Človek kontamináciu vody fyzicky nevidí, pretože voda zo studne nemá vyslovene napríklad nejaký zákal alebo zápach. Ľudia nevedia, pokiaľ nemajú spravený laboratórny rozbor, že tá voda nie je pitná,“ dodala Haviarová.
Pri kontrolách jaskýň sa speleológovia stretávajú s tým, že ľudia zahádžu jamu, ktorá môže byť vstupom do jaskyne, vrecami s kadávermi a neuvedomujú si, že tá jama niekedy pôsobí v krase ako lievik, do ktorého stečie voda z celého okolia a dostane sa hlbšie do podzemných vôd. „Pravdepodobne niekto robil zabíjačku a keďže za tieto veci sa platí, tak to išiel rýchlo schovať do jaskyne, aby nemusel v kafilérii za to platiť,“ priblížil speleológ a koordinátor starostlivosti o jaskyne SSJ Pavol Staník.
Kras má svoje špecifiká z hľadiska prúdenia podzemných vôd, čím sa zaraďuje medzi najzraniteľnejšie územia. „V krasoch v podstate nie je takmer žiadna samočistiaca schopnosť, takže znečistenie sa vyplavuje až v niekoľkých fázach. Keby sme niekde v inom geologickom prostredí, napríklad niekde, kde je štrk alebo jemnozrnné sedimenty, tak tam sa časť znečistenia môže nejakým spôsobom vychytať a do spodných vôd sa to znečistenie dostane v menšej koncentrácii alebo vôbec,“ spresnila hydrogeologička.
Kontaminácia krasových a spodných vôd sa overuje tzv. stopovacími skúškami. Na jednom mieste sa naleje stopovač a sledujú sa okolité miesta ako vyvieračky alebo vodné toky, či tá lokalita komunikuje s celým okolím. Skúšky potvrdili, že znečistenie sa môže dostať do veľkej vzdialenosti, čím môže ovplyvniť aj zdroje využívané obyvateľmi.
„Znečistenie sa môže dostať do studní, ktoré ľudia bežne využívajú ako zdroj pitnej vody, a to znečistenie takto ľudia pijú. V pitnej vode sa následne zvyšujú koncentrácie nežiaducich látok, ako je dusík, fosfor či dusičnany, a veľmi nebezpečná je mikrobiologická kontaminácia,“ podotkla Haviarová a zároveň upozornila, že konzumácia takejto vody môže spôsobiť črevné zažívacie ťažkosti a negatívne vplývať aj na niektoré ľudské orgány.
Hydrogeologička odporúča, aby si ľudia dávali robiť chemický rozbor vody v studniach, ktorú používajú na pitné účely, aby sa im nestalo, že pijú nevhodnú vodu. „Človek kontamináciu vody fyzicky nevidí, pretože voda zo studne nemá vyslovene napríklad nejaký zákal alebo zápach. Ľudia nevedia, pokiaľ nemajú spravený laboratórny rozbor, že tá voda nie je pitná,“ dodala Haviarová.
