Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 22. júl 2024Meniny má Magdaléna
< sekcia Slovensko

Zomrel slovenský režisér Stanislav Párnický

Na snímke režisér Stanislav Párnický. Foto: TASR - Martin Turanovič

Jeho výraznú osobnosť si RTVS pripomenie v piatok večer o 20.00 h na Dvojke v portréte zo série GEN.sk a na Jednotke filmom Kára plná bolesti o 21.55 h.

Bratislava 31. marca (TASR) - Vo veku 77 rokov zomrel v piatok režisér Stanislav Párnický. Informuje o tom RTVS, pre TASR informáciu potvrdil generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Peter Dubecký.

RTVS pripomína, že Párnický sa stal režisérom v polovici 70. rokov, keď nakrúcal najmä filmy pre Slovenskú televíziu. Televízna tvorba dodnes predstavuje významnú časť jeho filmografie. V jeho tvorbe hraných filmov vynikla psychologická dráma Kára plná bolesti z obdobia druhej svetovej vojny. V roku 1995 nakrútil pokračovanie filmu Štefana Uhra Pásla kone na betóne s názvom Kone na betóne. Rodák z Piešťan bol tiež bývalým manželom herečky Zdeny Studenkovej.

SFÚ poukázal na to, že Párnický pôsobil aj ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde sa neskôr podieľal na vzniku filmovej a televíznej fakulty. Podľa režiséra Martina Šulíka bol Párnický výnimočný pedagóg. "Vytvoril základné kontúry študijného programu filmovej réžie na VŠMU, ktoré 40 rokov rozvíjal a sú aktuálne dodnes," poznamenal.

Stanislav Párnický by 11. apríla oslávil 78. narodeniny. Jeho výraznú osobnosť si RTVS pripomenie v piatok večer o 20.00 h na Dvojke v portréte zo série GEN.sk a na Jednotke filmom Kára plná bolesti o 21.55 h.

Profil režiséra a scenáristu Stanislava Párnického



TASR súvislosti s úmrtím prináša profil režiséra, scenáristu a dramaturga Stanislava Párnického, ktorý patril medzi najaktívnejšie osobnosti filmovej a televíznej tvorby na Slovensku. Jeho snímky Kára plná bolesti (1985), Južná pošta (1987) či Šípová Ruženka (1990) výrazne ovplyvnili podobu domácej kinematografie 80. a 90. rokov 20. storočia.

Stanislav Párnický sa narodil 11. apríla 1945 v Piešťanoch. Jeho talent sa prejavil už počas štúdia divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Zaujal inscenáciou jednoaktoviek Tiger a Stenotypisti (Divadelné štúdio VŠMU, 1967) a získal cenu za réžiu na festivale študentských divadiel v nemeckom Erlangene. S ďalšou hrou Kráľ Ubu sa o dva roky neskôr zúčastnila VŠMU na festivale študentských divadiel v Nancy vo Francúzsku. Po skončení štúdia krátky čas pôsobil v Divadle SNP v Martine, kde režíroval prevažne náročný, žánrovo i tematicky pestrý repertoár.

Z Martina sa na dlhé roky presunul do Slovenskej televízie v Bratislave, kde sa v priebehu 70. rokov 20. storočia stal výraznou osobnosťou televíznej tvorby. Jeho práce pre televíziu, ako Straty a nálezy (1975), Americká tragédia (1976), Chlapec z majera (1980), Najatý klaun (1980), Zbožňovaná (1980), Cukor (1982), Hĺbkový rekord (1985) či O mužoch, ženách a deťoch (1986) vzbudili nielen záujem publika, ale ocenili ich aj na mnohých festivaloch.

V roku 1985 prešiel Stanislav Párnický na bratislavskú Kolibu do Slovenskej filmovej tvorby. Upozornil na seba psychologickou drámou Kára plná bolesti (1985), dejovo situovanou do prostredia slovenskej dediny v čase druhej svetovej vojny. Ďalším jeho úspešným filmom bola dráma Južná pošta (1987), za ktorú v roku 1988 získal Osobitnú cenu Filmového festivalu pracujúcich. V roku 1995 nakrútil pokračovanie filmu Štefana Uhra Pásla kone na betóne (1982) pod názvom ... kone na betóne.

Spolupracoval tiež na niekoľkých televíznych seriáloch, režisérsky sa ujal napríklad Ordinácie v ružovej záhrade (2007). V roku 2011 nakrútil aj televízny film Čerešňový chlapec.

V roku 1990 sa Stanislav Párnický podieľal na vzniku Filmovej a televíznej fakulty (FTF) VŠMU v Bratislave. Bol prvým vedúcim katedry filmovej a televíznej réžie a dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Vyučoval predmety režijná tvorba, základy réžie a teória réžie. Bol členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. V roku 2017 dostal Cenu ministra kultúry SR.