Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Laščiaková sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. augusta (TASR) - Vo veku 94 rokov zomrela etnografka, interpretka ľudových piesní a rozhlasová redaktorka Darina Laščiaková. Správu o jej úmrtí prijal aj prezident SR Peter Pellegrini, ktorý o tom informoval na sociálnej sieti.
Laščiaková sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Absolvovala štúdium v odbore hudobné vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas vysokoškolského štúdia v rokoch 1951 až 1954 bola sólistkou súboru Lúčnica.
Od roku 1961 pracovala ako hudobná redaktorka Československého rozhlasu v Bratislave. Do vysielania pripravila množstvo relácií a cyklov o ľudových piesňach a hudbe, v ktorých aj sama účinkovala. Rozhlasová technika odkryla jej interpretačné kvality v prednese ľudových piesní a jej pozoruhodné zafarbenie hlasu. Bola viacnásobnou víťazkou rozhlasovej súťaže Prix Bratislava. Realizovala množstvo nahrávok v rozhlase, televízii, na gramofónových platniach a absolvovala viacero vystúpení na koncertoch doma i v zahraničí.
V jej podaní sú známe najmä piesne z rodného oravského regiónu vrátane preslávenej svadobnej odobierky Zbohom ostávajte, mamičkine prahy. Účinkovala aj v niekoľkých filmoch, ako Balada o Vojtovej Maríne, Kubo či Môj vienok zelený. V roku 1975 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Je tiež držiteľkou viacerých medzinárodných ocenení za nahrávky z oblasti folklóru.
Laščiaková sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Absolvovala štúdium v odbore hudobné vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas vysokoškolského štúdia v rokoch 1951 až 1954 bola sólistkou súboru Lúčnica.
Od roku 1961 pracovala ako hudobná redaktorka Československého rozhlasu v Bratislave. Do vysielania pripravila množstvo relácií a cyklov o ľudových piesňach a hudbe, v ktorých aj sama účinkovala. Rozhlasová technika odkryla jej interpretačné kvality v prednese ľudových piesní a jej pozoruhodné zafarbenie hlasu. Bola viacnásobnou víťazkou rozhlasovej súťaže Prix Bratislava. Realizovala množstvo nahrávok v rozhlase, televízii, na gramofónových platniach a absolvovala viacero vystúpení na koncertoch doma i v zahraničí.
V jej podaní sú známe najmä piesne z rodného oravského regiónu vrátane preslávenej svadobnej odobierky Zbohom ostávajte, mamičkine prahy. Účinkovala aj v niekoľkých filmoch, ako Balada o Vojtovej Maríne, Kubo či Môj vienok zelený. V roku 1975 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Je tiež držiteľkou viacerých medzinárodných ocenení za nahrávky z oblasti folklóru.
TASR v tejto súvislosti prináša profil dlhoročnej interpretky ľudových piesní, ktorá sa svojou celoživotnou prácou významne zaslúžila o zachovanie tradičnej slovenskej kultúry. V jej podaní sú známe najmä piesne z rodného oravského regiónu vrátane nezabudnuteľnej svadobnej odobierky Zbohom ostávajte, mamičkine prahy.
Darina Laščiaková, rodená Gažová, sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Už v útlom veku vystupovala ako speváčka pri rôznych príležitostiach v Tvrdošíne. Prvé vystúpenie absolvovala ako dvaapolročná a jej prvým honorárom bol pohár vody s malinovou šťavou.
Po maturite na gymnáziu v Trstenej prišla začiatkom 50. rokov minulého storočia do Bratislavy. Štúdium hudobnej vedy a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ukončila v roku 1956 diplomovou prácou na tému K problematike goralskej hudobnej kultúry na severnej Orave.
V roku 1961 nastúpila ako redaktorka do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala 33 rokov. V redakcii ľudovej hudby vytvorila množstvo hudobno-slovných relácií a cyklov, mapujúcich tradičnú slovenskú kultúru. Medzi najznámejšie patria Listujeme v zbierkach ľudových piesní, Večery pri ľudovej hudbe, Piesne moje, piesne, Z mojej domoviny alebo Hory, ľudia a pieseň. Spomienky na tieto cesty za ľudovou piesňou zachytila aj vo svojej publikácii Život s piesňou (2005).
Počas štúdia na vysokej škole sa stala členkou a sólistkou súboru Lúčnica. Neskôr nahrávala s ľudovými hudbami Eugena Farkaša, Rinalda Oláha a Slávka Volavého, ale najmä s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave (OĽUN), s ktorým spolupracovala od jeho vzniku v roku 1976. Na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok Prix de musique folklorique de Radio Bratislava získala za interpretáciu trikrát zlatú a raz striebornú medailu.
Účinkovala aj vo filmoch Balada o Vojtovej Maríne (1964), Kubo (1965) či Môj vienok zelený (1968). Venovala sa tiež nahrávkam s náboženskou tematikou, ako sú vianočné koledy či mariánske piesne. Spopularizovala také skladby, ako Nesiem vám noviny, Do hory, do lesa, valasi, Nad Betlemom, Povedzte nám pastuškovia alebo Prišli sme vám zvestovati.
Zaslúžilá umelkyňa (1975) Darina Laščiaková získala za svoju tvorbu viacero uznaní a ocenení. V roku 1989 ju ocenili Zlatým mikrofónom, Cenu Pavla Tonkoviča dostala v roku 1996. Stala sa tiež nositeľkou Krištáľového krídla za celoživotné dielo (2010). V roku 2013 jej prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry.
Darina Laščiaková, rodená Gažová, sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Už v útlom veku vystupovala ako speváčka pri rôznych príležitostiach v Tvrdošíne. Prvé vystúpenie absolvovala ako dvaapolročná a jej prvým honorárom bol pohár vody s malinovou šťavou.
Po maturite na gymnáziu v Trstenej prišla začiatkom 50. rokov minulého storočia do Bratislavy. Štúdium hudobnej vedy a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ukončila v roku 1956 diplomovou prácou na tému K problematike goralskej hudobnej kultúry na severnej Orave.
V roku 1961 nastúpila ako redaktorka do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala 33 rokov. V redakcii ľudovej hudby vytvorila množstvo hudobno-slovných relácií a cyklov, mapujúcich tradičnú slovenskú kultúru. Medzi najznámejšie patria Listujeme v zbierkach ľudových piesní, Večery pri ľudovej hudbe, Piesne moje, piesne, Z mojej domoviny alebo Hory, ľudia a pieseň. Spomienky na tieto cesty za ľudovou piesňou zachytila aj vo svojej publikácii Život s piesňou (2005).
Počas štúdia na vysokej škole sa stala členkou a sólistkou súboru Lúčnica. Neskôr nahrávala s ľudovými hudbami Eugena Farkaša, Rinalda Oláha a Slávka Volavého, ale najmä s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave (OĽUN), s ktorým spolupracovala od jeho vzniku v roku 1976. Na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok Prix de musique folklorique de Radio Bratislava získala za interpretáciu trikrát zlatú a raz striebornú medailu.
Účinkovala aj vo filmoch Balada o Vojtovej Maríne (1964), Kubo (1965) či Môj vienok zelený (1968). Venovala sa tiež nahrávkam s náboženskou tematikou, ako sú vianočné koledy či mariánske piesne. Spopularizovala také skladby, ako Nesiem vám noviny, Do hory, do lesa, valasi, Nad Betlemom, Povedzte nám pastuškovia alebo Prišli sme vám zvestovati.
Zaslúžilá umelkyňa (1975) Darina Laščiaková získala za svoju tvorbu viacero uznaní a ocenení. V roku 1989 ju ocenili Zlatým mikrofónom, Cenu Pavla Tonkoviča dostala v roku 1996. Stala sa tiež nositeľkou Krištáľového krídla za celoživotné dielo (2010). V roku 2013 jej prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry.
