< sekcia Slovensko

Zomrela významná slovenská archeologička Tatiana Štefanovičová

Ilustračná snímka. Foto: TASR Zdenko Dzurjanin

Jej pohreb sa bude konať 14. januára o 13.30 h v Bratislavskom krematóriu.

Bratislava 5. januára (TASR) - Vo veku 86 rokov zomrela v nedeľu (3.1.) slovenská archeologička, historička a pedagogička Tatiana Štefanovičová. Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV o tom informuje na svojom webe, TASR to zároveň potvrdil riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Matej Ruttkay.

"Pani profesorka patrila určite k najstarším a najzaslúžilejším archeologičkám na Slovensku," uviedol Ruttkay. Jej pohreb sa bude konať 14. januára o 13.30 h v Bratislavskom krematóriu, doplnila pre TASR hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave Lenka Miller. "Profesorka Tatiana Štefanovičová bola vynikajúca, medzinárodne uznávaná archeologička, historička, špecialistka na stredovekú architektúru a zároveň aj skvelý človek ochotný vždy poradiť, či pomôcť," povedal Ruttkay.

Priblížil, že od konca 50. až do 80. rokov 20. storočia viedla archeologické výskumy na Bratislavskom hrade. Okrem iného tam odkryla aj základy jedinečnej veľkomoravskej baziliky z 9. storočia. Neskôr realizovala napríklad komplexný archeologický výskum Dómu sv. Martina v Bratislave.

"Počas svojho pôsobenia na Univerzite Komenského vychovala celú generáciu slovenských i zahraničných archeológov. Počas celej svojej kariéry sa aktívne angažovala v boji za ochranu pamiatok. Jej početné vedecké publikácie sú trvalým prínosom pre poznanie stredoeurópskeho stredoveku a našich najstarších národných dejín," zhrnul Ruttkay.

Slovenská archeológia prišla podľa jeho slov o jednu zo svojich kľúčových osobností.


V tejto súvislosti TASR prináša profil profesorky Tatiany Štefanovičovej.

Tatiana Štefanovičová sa narodila 10. marca 1934 v Bratislave. V rokoch 1953 – 1958 absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracovala v Mestskom múzeu v Bratislave, v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. Od roku 1964 pôsobila na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1992 ako profesorka.

Už ako čerstvá absolventka vysokoškolského štúdia sa venovala výskumu na Bratislavskom hrade v čase, keď prevládali názory, že lokalita nemá archeologický potenciál. Štefanovičová počas dôsledného archeologického výskumu objavila a preskúmala základy včasnostredovekého kostola, veľkomoravské hroby a veľkomoravský val.

S odstupom času sa vďaka jej práci ukázalo, že lokalita Bratislavského hradu spĺňa charakter celoeurópskeho významu. Výsledky výskumu publikovala v samostatnej monografii Bratislavský hrad v 9. – 12. storočí (1975), ktorej predchádzalo viacero štúdií avizujúcich zásadnosť nálezov. Medzi jej ďalšie známe publikácie patria Osudy starých Slovanov (1988), Najstaršie dejiny Bratislavy (1993), Dóm sv. Martina v Bratislave (2004).

Nezanedbateľná bola aj jej organizačno-riadiaca a pedagogická činnosť. V rokoch 1991 – 1998 bola vedúcou katedry archeológie a v rokoch 1992 – 1998 pôsobila ako prodekanka FiF UK.

Po absolvovaní študijného pobytu v Grécku na úplnom začiatku pedagogickej kariéry otvorila pre slovenskú archeológiu novú tému – výskum kontaktov medzi gréckou civilizáciou a ranostredovekým svetom strednej Európy. Bola spoluzostavovateľkou prvého zväzku diela Dejiny Bratislavy: Brezalauspurc – na križovatke kultúr (2012).

V rokoch 2009 – 2015 sa aktívne zaujímala o nové objavy keltsko-rímskych stavieb na Bratislavskom hrade a aj v médiách sa zasadzovala za ich prezentáciu a zachovanie.

V roku 2005 jej prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.