Bratislava 22. novembra (TASR) - Neziskové organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko (TIS) a Via Iuris varujú pred vážnymi dôsledkami zákona, ktorého návrh v sobotu schválila vláda. Uvádzajú, že ak návrh rušiaci doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) v parlamente prejde, o ochranu pred prepustením príde zhruba stovka oznamovateľov korupcie, ktorým hrozí šikana v zamestnaní či prepustenie.

Podľa návrhu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) ÚOO nahradí nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý zároveň preberie agendu odškodňovania obetí od ministerstva spravodlivosti. Vláda odsúhlasila aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Nového predsedu úradu má zvoliť parlament na návrh vlády. Podľa kritikov sa významne zúži okruh oznamovateľov trestnej činnosti, ktorí dnes môžu požiadať o ochranu.

„Zmeny výrazne demotivujú ľudí nahlasovať korupciu. Okrem obmedzenia ochrany dostane zároveň vládna moc nový úrad pod kontrolu,“ uviedla Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

Neziskové organizácie poukazujú na to, že vláda schválila návrh pár dní potom, ako minister vnútra prehral súd s policajtom Pavlom Ď. Minister postavil vyšetrovateľa z tímu tzv. čurillovcov mimo služby, hoci mal ochranu ako oznamovateľ. Súd skonštatoval, že minister konal protizákonne, policajt sa musí vrátiť do práce a štát mu doplatí ušlú mzdu. Ministerstvo už skôr dostalo pokutu za to, že nerešpektuje zákon o ochrane oznamovateľov. V prípade schválenia daného zákona by prišiel o ochranu daný policajt aj ostatní „čurillovci“ a celkovo 104 osôb.

Mimovládky vysvetľujú, že ak sa v súčasnosti človek pri svojej práci dozvie o možnej korupcii a podá trestné oznámenie, môže požiadať prokurátora, aby mu poskytol ochranu pred možným „šikanovaním“ zo strany zamestnávateľa. Ten ho potom nemôže prepustiť, preradiť alebo disciplinárne potrestať bez súhlasu ÚOO. Po novom tak bude môcť urobiť len ten, kto podal trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa. Všetci ostatní by o ochranu aj spätne prišli. „V praxi to znamená, že ak by sa napríklad úradník ministerstva zdravotníctva dozvedel o korupcii pri nákupe CT v nemocnici, nárok na ochranu by nemal,“ konštatovala Petková.

Neziskové organizácie varujú, že návrh zákona je v rozpore s ústavou aj európskym právom. Spätné odoberanie už udelenej ochrany je podľa nich v rozpore s ústavnou zásadou zákazu retroaktivity. „Ak návrh prejde, Slovensko sa spomedzi lídrov v systéme ochrany whistleblowerov prepadne medzi krajiny so systémom iba na papieri, ktorý nebude medzi oznamovateľmi budiť dôveru. Právna neistota prichádzajúca s návrhom naráža aj na európsku smernicu, ktorá vyžaduje účinnú ochranu pred odvetou za podané oznámenie,“ uviedol riaditeľ TIS Michal Piško.