Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Združenie sudcov Slovenska (ZSS) tvrdí, že transformácia na pracoviská zostávajúcich krajských súdov reálne sťaží fyzický prístup k odvolacím súdom pre časť účastníkov konania.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) – Ciele reformy súdnej mapy možno dosiahnuť aj bez rušenia krajských súdov (KS) a vzniku mestských súdov v Bratislave a Košiciach. Vyplýva to z vyjadrenia prezidenta Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Františka Moznera.
"Pri personálnom doplnení dotknutých okresných súdov do stavu zodpovedajúcemu ich nápadu a skladbe vecí a pri zavedení tzv. kauzálnej príslušnosti v obchodnej agende je možné ciele navrhovanej reformy dosiahnuť pri zachovaní súčasného stavu," uviedol s tým, že to isté platí aj pre navrhované rušenie krajských súdov.
"Zrušenie štyroch krajských súdov - z toho dvoch najväčších na Slovensku – a ich transformácia na pracoviská zostávajúcich krajských súdov reálne sťaží fyzický prístup k odvolacím súdom pre časť účastníkov konania, najmä v trestných veciach, súdne konanie predraží a v určitých prípadoch ho môže aj spomaliť," vyhlásil. Navrhovaná zmena podľa ZSS nie je spôsobilá prispieť k naplneniu deklarovaných cieľov.
Združenie nesúhlasí s tézou reformy, že na fungovanie náhodného prideľovania vecí je nevyhnutné, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, respektíve senáty. "Podľa súčasnej (od 1. apríla 2005 účinnej) právnej úpravy je podmienka náhodného pridelenia splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému aspoň z dvoch senátov alebo samosudcov. Táto dlhodobo uplatňovaná prax je pritom v súlade aj so stanovisko tzv. Benátskej komisie z roku 2010 a tiež stanoviskom CEPEJ z roku 2017," podotkol Mozner.
Rušenie malých okresných súdov ZSS neodmieta, za problematické považuje, že z podkladov k návrhu "nie je zrejmé, na základe akých vstupných údajov a kritérií boli stanovené odhadované počty špecializovaných sudcov v jednotlivých základných súdnych agendách na existujúcich okresných súdoch, čo má rozhodujúci význam pre to, či je zrušenie konkrétneho okresného súdu vecne opodstatnené".
ZSS uplatnilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania zatiaľ pripomienky k návrhom zákonov, týkajúcich sa vzniku mestských súdov a reformy sídiel a obvodov krajských i okresných súdov. "ZSS sa v princípe stotožňuje s cieľmi, ktoré reforma súdnej mapy sleduje, a to pokiaľ ide o vytvorenie lepších podmienok pre špecializáciu sudcov na úrovni okresných súdov, ktoré by mali viesť k zvýšeniu výkonu a kvality súdnictva," podotkol Mozner. Kritizuje, že zástupca ZSS nebol opätovne zapojený do prípravy návrhu novej súdnej mapy a združenie nedostalo odpoveď na vznesené pripomienky k pôvodnému návrhu.
V polovici septembra ministerka spravodlivosti Mária Kolíková informovala, že by po novom mohli fungovať štyri druhostupňové všeobecné súdy, namiesto doterajších ôsmich. A to v Trnave, Prešove, Banskej Bystrici a Žiline. Navrhované zmeny sa týkajú aj zriadenia mestského súdu v Bratislave a Košiciach, či nového usporiadania sídel a obvodov okresných súdov, ktorých počet sa má znížiť z 54 na 30.
"Pri personálnom doplnení dotknutých okresných súdov do stavu zodpovedajúcemu ich nápadu a skladbe vecí a pri zavedení tzv. kauzálnej príslušnosti v obchodnej agende je možné ciele navrhovanej reformy dosiahnuť pri zachovaní súčasného stavu," uviedol s tým, že to isté platí aj pre navrhované rušenie krajských súdov.
"Zrušenie štyroch krajských súdov - z toho dvoch najväčších na Slovensku – a ich transformácia na pracoviská zostávajúcich krajských súdov reálne sťaží fyzický prístup k odvolacím súdom pre časť účastníkov konania, najmä v trestných veciach, súdne konanie predraží a v určitých prípadoch ho môže aj spomaliť," vyhlásil. Navrhovaná zmena podľa ZSS nie je spôsobilá prispieť k naplneniu deklarovaných cieľov.
Združenie nesúhlasí s tézou reformy, že na fungovanie náhodného prideľovania vecí je nevyhnutné, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia, respektíve senáty. "Podľa súčasnej (od 1. apríla 2005 účinnej) právnej úpravy je podmienka náhodného pridelenia splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému aspoň z dvoch senátov alebo samosudcov. Táto dlhodobo uplatňovaná prax je pritom v súlade aj so stanovisko tzv. Benátskej komisie z roku 2010 a tiež stanoviskom CEPEJ z roku 2017," podotkol Mozner.
Rušenie malých okresných súdov ZSS neodmieta, za problematické považuje, že z podkladov k návrhu "nie je zrejmé, na základe akých vstupných údajov a kritérií boli stanovené odhadované počty špecializovaných sudcov v jednotlivých základných súdnych agendách na existujúcich okresných súdoch, čo má rozhodujúci význam pre to, či je zrušenie konkrétneho okresného súdu vecne opodstatnené".
ZSS uplatnilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania zatiaľ pripomienky k návrhom zákonov, týkajúcich sa vzniku mestských súdov a reformy sídiel a obvodov krajských i okresných súdov. "ZSS sa v princípe stotožňuje s cieľmi, ktoré reforma súdnej mapy sleduje, a to pokiaľ ide o vytvorenie lepších podmienok pre špecializáciu sudcov na úrovni okresných súdov, ktoré by mali viesť k zvýšeniu výkonu a kvality súdnictva," podotkol Mozner. Kritizuje, že zástupca ZSS nebol opätovne zapojený do prípravy návrhu novej súdnej mapy a združenie nedostalo odpoveď na vznesené pripomienky k pôvodnému návrhu.
V polovici septembra ministerka spravodlivosti Mária Kolíková informovala, že by po novom mohli fungovať štyri druhostupňové všeobecné súdy, namiesto doterajších ôsmich. A to v Trnave, Prešove, Banskej Bystrici a Žiline. Navrhované zmeny sa týkajú aj zriadenia mestského súdu v Bratislave a Košiciach, či nového usporiadania sídel a obvodov okresných súdov, ktorých počet sa má znížiť z 54 na 30.
