Bratislava 31. augusta (TASR) - Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) v roku 2025 realizoval opatrenia na niekoľkých úrovniach s cieľom zabrániť sebapoškodeniu alebo samovražde. Vyplýva to zo štatistickej ročenky ZVJS za rok 2025.

Prvou úrovňou opatrení je identifikácia rizika samovražedného konania po prijatí obvineného do výkonu väzby a odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody na základe jeho správania, aktuálneho psychického stavu a informácií od samotnej väznenej osoby, od príslušníkov Policajného zboru, ktorí ju predviedli, alebo na základe informácií uvedených v uznesení o vzatí do väzby. Bezprostredne po prijatí osoby do výkonu väzby alebo do výkonu trestu identifikuje mieru rizika samovražedného konania psychológ na základe rozhovoru s obvineným alebo odsúdeným a dotazníka, určeného na identifikáciu rizika samovražedného konania.

Druhou úrovňou je priebežná identifikácia rizika samovražedného konania v priebehu zaobchádzania s obvinenými a odsúdenými. Personál väzníc, ktorý denne zaobchádza s väznenými osobami, sleduje a hodnotí ich správanie, aktuálny psychický stav, ale vyhodnocuje aj získané informácie. Ide napríklad o informácie z korešpondencie, individuálneho pohovoru, vstupnej lekárskej prehliadky, od samotného obvineného alebo odsúdeného, na základe jeho zdravotného stavu, záverov zo psychologického alebo psychiatrického vyšetrenia, priebehu trestného konania alebo iných zdrojov. Relevantné informácie o psychickom stave väznenej osoby sa evidujú aj od osôb z civilného prostredia, ktoré boli v kontakte s väznenou osobou, napríklad príbuzní, orgány činné v trestnom konaní, advokáti a podobne.

„V prípade, ak sa na základe vyššie uvedených poznatkov identifikuje u väznenej osoby zvýšené riziko samovražedného konania, osoba sa podľa identifikovanej miery rizika v súlade s rozkazom o zaobchádzaní s obvinenými a odsúdenými zaradí do jednej z troch rizikových skupín, čo predstavuje tretiu úroveň opatrení,“ priblížil ZVJS. S osobou, u ktorej bolo identifikované nízke riziko, sa vykonávajú častejšie cielené pohovory, sleduje sa jej komunikácia (písomná, ústna) a postavenie v skupine. V prípade potreby sa jej poskytne psychologická služba. Psychologické služby obvineným sa poskytujú iba na ich žiadosť alebo na podnet príslušníka zboru alebo inej osoby len s ich súhlasom.

Osobám, u ktorých bolo identifikované stredné riziko, sa poskytujú cielené a systematické psychologické služby podľa stanoveného programu a väznená osoba je kontrolovaná v nepravidelných časových intervaloch v rozsahu najviac 30 minút. U osôb s vysokým rizikom samovražedného konania sa realizuje nepretržitá kontrola pohybu a činností obvineného alebo odsúdeného v cele alebo izbe na to určenej kamerovým systémom, s výnimkou priestoru hygienického zariadenia (WC) a sprchy. Osobe sa zabezpečí psychiatrická starostlivosť na prekonanie aktuálneho krízového stavu na psychiatrickom oddelení nemocnice pre obvinených a odsúdených.

Štvrtú úroveň opatrení predstavuje špecializované zaobchádzanie. To cieli na väznené osoby s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami, u ktorých je potencionálne riziko sebapoškodzujúceho alebo samovražedného konania v porovnaní s inými väznenými osobami. „Pri zaobchádzaní s jednotlivými odsúdenými sa prihliada na závažnosť stanovenej diagnózy a ich psychický stav a na základe toho sa uplatňuje program intenzívnej liečebno-výchovnej starostlivosti s cieľom predchádzania zhoršeniu psychického stavu, a teda aj vzniku mimoriadnych udalostí,“ doplnil ZVJS.