< sekcia Šport

Africký pohár národov: Alžírčania ovenčili znovuzrodenie titulum

Na snímke kapitán alžírskej futbalovej reprezentácie Riyad Mahrez bozkáva pohárovú trofej víťaza Afrického pohára národov po víťazstve vo finále nad Senegalom 1:0 v egyptskej Káhire 19. júla 2019. Foto: TASR/AP

Kým v uliciach Alžírska panovala eufória, Senegalčania smútili. Zvlášť horkú príchuť mala piatková prehra pre trénera Alioua Cisseho.

Káhira 20. júla (TASR) - Senegalským futbalistom trvalo sedemnásť rokov, kým sa opäť predstavili vo finále Afrického pohára národov. Na premiérový kontinentálny titul si však musia ešte počkať. V piatkovom káhirskom vyvrcholení turnaja sa tešili Alžírčania z druhého triumfu v histórii, prvého na cudzej pôde. Prvýkrát totiž v roku 1990 pretavili na úspech domáce prostredie.

Alžírsko tak vo veľkom štýle zavŕšilo návrat medzi africkú elitu, keď na predchádzajúcom šampionáte nepostúpilo zo skupiny. Mizériu prehĺbila nevydarená kvalifikácia na MS 2018. V auguste sa na lavičku dostal tréner Djamel Belmadi a odštartoval novú éru. Našiel mužstvo plné talentov, no rozdelené a bez tímového ducha. "Mnoho rokov sa menili iba tréneri, no hráči boli rovnakí s rovnakými výkonmi a výsledkami. Belmadi prišiel a nebál sa spraviť prievan," vysvetlil pozadie miestny novinár Walid Ziani pre televíziu Al-Džazíra.

Belmadimu sa naozaj za necelý rok podarilo vytvoriť fungujúci tím. "Bez hráčov by som bol nikto. Oni nesú hlavný podiel na víťazstve. Ja som im iba ukázal smer, oni dokázali splniť inštrukcie na výbornú a teraz sa všetci môžme tešiť. Prešli sme dlhú cestu a podarila sa nám neskutočná vec. Najmä ak si uvedomíte, v akej situácii sme boli na začiatku," povedal najlepší alžírsky futbalista za rok 2001 Belmadi a dodal: "Teraz sme vyčerpaní a až neskôr nám dôjde, čo sa stalo. Sme však šťastní, hráči aj celý národ."

Na ihrisku sa mohol spoľahnúť na hviezdneho Riyada Mahreza. Krídelník Manchestru City spoločne so stredopoliarom Andrem Ounasom z Neapola strelili po tri góly a boli lídrami ofenzívy. Hrdinom bol najmä Mahrez, ktorý v 95. minúte semifinálového zápasu s Nigériou z priameho kopu poslal Alžírčanov do finále. O podporu útoku sa staral 21-ročný spoluhráč slovenského útočníka Samuela Mráza z FC Empoli Ismael Bennacer. Na turnaji si pripísal tri asistencie vrátane finálovej a vyhlásili ho za najlepšieho hráča podujatia.

Kým v uliciach Alžírska panovala eufória, Senegalčania smútili. Zvlášť horkú príchuť mala piatková prehra pre trénera Alioua Cisseho. Štyridsaťtriročný bývalý defenzívny univerzál si pamätá aj na nešťastné finále 2002, keď Senegal prehral v jedenástkovom rozstrele s Kamerunom a Cisse v pozícii kapitána nepremenil posledný pokutový kop.

Senegalčania sa vo finále museli zaobísť bez kľúčového obrancu Kalidoua Koulibalyho, ktorý absentoval pre kartový trest. Sklamanie umocnil úvodný gól, keď smolne inkasovali už v 2. minúte po tečovanej strele Baghdad Bounedjah. Napriek snahe sa už "levom z Terangy" nepodarilo prelomiť obranu súpera. "Keď dostanete gól takto rýchlo, nemáte veľa možností. Plány sa zredukujú na jedno - útočiť. Proti agresívnej obrane súpera sme sa však nepresadili," skonštatoval Cisse. Jeho zverencom sa naskytla príležitosť v závere polčasu, keď sa zdalo, že Adlene Guedioura zahral v šestnástke rukou, po konzultácii s VAR však hlavný rozhodca Kamerunčan Neant Alioum nenariadil pokutový kop. Cisse však tento moment nepovažoval za "zlomový" a príčinu neúspechu hľadal inde. "Chýbala nám konzistentnosť. Naposledy sme boli vo finále pred sedemnástimi rokmi, takže nám chýbajú skúsenosti. Moji chlapci však spravili kus dobrej roboty a za uplynulých päť rokov dosiahli značný progres. Škoda, zaslúžili sme si viac," povzdychol si Cisse, ktorý vedie Senegal od roku 2015.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.