Bratislava 17. októbra (TASR) - Nielen súťažné, ale aj voľnočasové a rekreačné športovanie podlieha riziku používania nebezpečných látok na zvýšenie výkonnosti. Na potrebu zamedzenia jeho používania v radoch nesúťažných športovcov poukázala v stredu Antidopingovaá agentúra SR (ADA SR) a Centrum pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ).
Oblasť antidopingu na masových mítingoch a podujatich nie je nijako regulovaná a ADA SR i CPLDZ môžu v súčasnosti iba apelovať na organizátorov, aby "pretláčali" do oficiálneho programu aj kroky na zabránenie štartu dopujúcich športovcov a vyvíjali spoločenský tlak na športovcov. ADA SR ponúkla spoluprácu v tejto veci, o ňu však zatiaľ ani jedno masové podujatie záujem neprejavilo. "Šport by mal rozvíjať zdravie. Organizovaný šport je inštitucionálne riešený a do neho patrí aj systém antidopingu. Pri voľnočasových aktivitách, kde takýto platný systém nie je, ponúkame organizovanú spoluprácu, ktorá by zvýšila prestíž podujatia a zvýšila by aj ochranu zdravia," povedal riaditeľ ADA SR Miroslav Motyčík. "Ide o komerčné podujatia pri ktorých by to stálo usporiadateľov niekoľko stoviek eur."
Ilistračné foto.Foto: TASR/Štefan Puškáš
Navrhujú čestné prehlásenia
Na podujatiach by organizátori mohli pristúpiť napríklad k tomu, aby súťažiacim ukladali pred štartom podať podpísané čestné vyhlásenia deklaračného charakteru o neužívaní dopingu. Dokument by slúžil ako prihláška a súčasne aj ako súhlas s možnou kontrolou. "Ak by sa zistil prešľap, pretekár by napríklad nebol klasifikovaný v poradí," dodal Motyčík. Podľa neho sú známe prípady najmä zo západnej Európy, kedy bežci či cyklisti, ktorí mali problémy počas pretekov, užívali doping.
"Chceme, aby sa rozšírili vedomosti o tejto problematike. Upozorňujeme na narastajúce riziká v rekreačnom športe, na nárast záujmu o farmaceutické výrobky a pod. Európska komisia a Rada Európy sa už začala zaoberať dopingom v rekreačnom športe, na budúci rok bude vydaný dokument, ktorý by mal riešiť túto problematiku," vyhlásil šéf CPLDZ Ľubomír Okruhlica, podľa ktorého až 30 percent maratóncov na veľkých podujatiach užíva nejaké farmaceutiká, napríklad analgetiká na prekonanie bolesti, na udržanie výkonu. Týmto pretekárom však hrozia vážne následky, pretože tieto preparáty zakrývajú prirodzené reakcie organizmu, a ten ide za hranicu svojich možností reálnych. Pre bežcov, kulturistov či iných rekreačných športovcov je takisto riskantné užívanie stimulancií či anabolík.
Ďalším faktorom je ponuka rôznych doplnkov výživy, ktorých súčasťou sú mnohé zakázané látky na zozname antidopingových agentúr. Bežne sa však užívajú a ich voľný predaj nie je nijako regulovaný. Za nakladanie s nimi a distribúciu je zodpovedné na Slovensku Ministerstvo hospodárstva SR. ADA SR chce v strednodobom horizonte dosiahnuť, aby ich miesto bolo rovnako ako v Českej republike v súčasnoti na "čiernom" zozname.
Problematika riešenia dopingovej hrozby v rámci rekreačného športu bude súčasťou pripravovaného dokumentu Štátna politika v oblasti športu - Stratégia 2020, ktorá sa dostane na rokovanie vlády 12. decembra tohto roku.
