Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Bača, ktorý bol prvý slovenský obranca NHL, pôsobil v reprezentácii do roku 2002, keď sa s ňou rozlúčil titulom majstra sveta.
Autor TASR
Trenčín 22. augusta (TASR) - Nikdy neboli spoluhráči v klube, v reprezentácii sa míňali a nepochádzajú ani z rovnakého mesta. Hokejové kamarátstvo medzi Zdenom Chárom a Jergušom Bačom napriek tomu prerástlo do veľkého priateľstva, ktoré vznikalo na turnajoch reprezentácie, v ktorej pôsobili ako hráč a tréner. O dvanásť rokov starší Bača preto nechýbal na piatkovom exhibičnom zápase v Trenčíne, v ktorom bol jeden z trénerov výberu sveta. „Bol to Zdenov večer. To, akí hráči prišli, svedčí o tom, aká je osobnosť. On bol vždy ľudský, hoci pôsobil a hral tvrdo. Sláva ani peniaze ho nezmenili. Ostal chlapcom, ktorým bol odmalička,“ povedal Bača pre TASR.
Bača, ktorý bol prvý slovenský obranca NHL, pôsobil v reprezentácii do roku 2002, keď sa s ňou rozlúčil titulom majstra sveta. Chára v nej debutoval v roku 1999, no medzi týmito rokmi sa v reprezentačnej kabíne nestretli. „Na prelome milénia sme sa prelínali v reprezentácii. Koncom 90-tych rokov sme sa prelínali v reprezentácii a na MS. On bol strieborný v Petrohrade v roku 2000. Ja som potom bol na MS 2002, na ktorých on nebol. Prvýkrát som ho výraznejšie vnímal na MS v Petrohrade v roku 2000, hoci to boli už jeho druhé MS. Zdeno odišiel do zámoria ako veľmi mladý, no už pri tom striebre v Petrohrade sa výrazne prejavil. Tam už boli vidieť predpoklady, že sa etabluje aj v NHL a to najmä vďaka svojej pracovitosti. To sa napokon aj potvrdilo. Nepochyboval som o tom, hoci jeho začiatky neboli jednoduché,“ spomínal Bača.
Budúceho člena Hokejovej siene slávy mal v jednom mužstve až keď ako tréner debutoval v reprezentácii. „Nikdy sme neboli spoluhráči v jednom tíme. V rovnako mužstve sme sa prvýkrát stretli až v roku 2006 na ZOH v Turíne. Zdeno tam bol ako hráč, ja už ako asistent trénera Františka Hossu. O šesť rokov som bol znovu asistent, tentoraz Vladimíra Vůjteka na MS v Helsinkách, na ktorých už bol jeden z najväčších lídrov tímu, s ktorým napokon získal striebornú medailu,“ povedal Bača.
Na ZOH 2006 malo Slovensko takmer všetkých hráčov silnej generácie a svoju kvalitu potvrdilo víťazstvom v základnej skupine. Napokon vypadlo vo štvrťfinále proti Česku (1:3). Chára mal vtedy 28 rokov a patril k výrazným osobnostiam reprezentácie i NHL. „Už vtedy to bol predovšetkým tímový hráč. Ak niečo povedal, tak ho rešpektovali aj takí hráči ako Peťo Bondra, Miro Šatan či Paľo Demitra. Zdena už vtedy vnímali nielen ako lídra obrany, ale celej kabíny. Veľa nenarozprával, no keď cítil potrebu niečo povedať, tak to malo váhu. Tak to bolo už v tom roku 2006. Neskoršie Helsinki 2012 to potvrdili, tam už bol jednoznačný líder. Bolo vidno, že za tých šesť rokov, ktoré medzitým uplynuli, ešte viac dozrel. Jeho najzákladnejšia črta bola, že na prvé miesto dával tím. V tomto išiel príkladom pre spoluhráčov a mnohí pochopili túto jeho filozofiu. Aj preto bol s Bostonom viackrát úspešný. Totiž, za úspech musíme považovať už len to, že sa dostal do finále. Síce ho vyhrali iba raz, v roku 2011, no dostali sa tam niekoľkokrát (2013, 2019),“ poznamenal Bača.
Na spomínaných ZOH 2006 sa začalo rodiť kamarátstvo, ktoré si obaja vážia. Chára to dokumentoval nielen nominovaním Baču do zápasu plného hokejových velikánov, ale aj pozvánkou na slávnostný ceremoniál do Bostonu, keď mu vyvesili dres pod strop TD Garden. „Ja som už vo veku, v ktorom si vyberám ako strávim čas. Zdeno patrí k tým kamarátom, na ktorých je spoľahnutie. Máme pekné priateľstvo, o ktorom môžem povedať, že je na celý život. To, že som bol pri tom, keď mu vešali dres v Bostone, bola pre mňa veľká pocta. Má okolo seba veľa ľudí, no patril som k tým, ktorých pozval. Zrejme to cíti tak, ako ja. Mohol som tam stretnúť ikony Bostonu Bruins a to pre mňa veľa znamenalo. Bol to veľmi príjemný večer. Mohol som byť aj so Zdenovými najbližšími. Bol som tam aj so svojím synom, ktorý Zdena takisto obdivoval. Asi desať minút som debatoval s Bobbym Orrom a Rayom Bourqueom, ktorého si pamätám ešte z čias, keď som hral v Hartforde. Boli to nezabudnuteľné chvíle, ktoré mi Zdeno sprostredkoval,“ povedal Bača pre TASR.
S držiteľom viacerých rekordov NHL je dodnes v kontakte a pozorne vníma aj jeho aktivity, ktorým sa venuje od konca kariéry v lete 2022. „Má môj veľký obdiv za to, čo dokazuje po hokejovej kariére. Veľakrát som mal problém nájsť mu adekvátnych sparingpartnerov do tréningu. Vydržali jeden - dva dni, no Zdenove dávky boli pre nich extrém. On to však považoval za jedinú správnu cestu. Tréning vnímal ako mimoriadne dôležitý. On vravel, že nebol taký talentovaný ako iní. S tým ja však až tak nesúhlasím, aj on mal dosť talentu. Spočiatku možno nebol kvôli svojej výške dostatočne koordinovaný. Pochopil však, že musí pracovať mimoriadne tvrdo. To mu ostalo dodnes. Má obrovský obdiv celého sveta za to, čo dokazuje aj po hokejovej kariére. Všetky tie maratóny a preteky ironmanov, to je, aj vzhľadom k jeho veku, niečo neuveriteľné. Tréningová chuť mu ostala a stále má vnútornú motiváciu," dodal Jerguš Bača.
Bača, ktorý bol prvý slovenský obranca NHL, pôsobil v reprezentácii do roku 2002, keď sa s ňou rozlúčil titulom majstra sveta. Chára v nej debutoval v roku 1999, no medzi týmito rokmi sa v reprezentačnej kabíne nestretli. „Na prelome milénia sme sa prelínali v reprezentácii. Koncom 90-tych rokov sme sa prelínali v reprezentácii a na MS. On bol strieborný v Petrohrade v roku 2000. Ja som potom bol na MS 2002, na ktorých on nebol. Prvýkrát som ho výraznejšie vnímal na MS v Petrohrade v roku 2000, hoci to boli už jeho druhé MS. Zdeno odišiel do zámoria ako veľmi mladý, no už pri tom striebre v Petrohrade sa výrazne prejavil. Tam už boli vidieť predpoklady, že sa etabluje aj v NHL a to najmä vďaka svojej pracovitosti. To sa napokon aj potvrdilo. Nepochyboval som o tom, hoci jeho začiatky neboli jednoduché,“ spomínal Bača.
Budúceho člena Hokejovej siene slávy mal v jednom mužstve až keď ako tréner debutoval v reprezentácii. „Nikdy sme neboli spoluhráči v jednom tíme. V rovnako mužstve sme sa prvýkrát stretli až v roku 2006 na ZOH v Turíne. Zdeno tam bol ako hráč, ja už ako asistent trénera Františka Hossu. O šesť rokov som bol znovu asistent, tentoraz Vladimíra Vůjteka na MS v Helsinkách, na ktorých už bol jeden z najväčších lídrov tímu, s ktorým napokon získal striebornú medailu,“ povedal Bača.
Na ZOH 2006 malo Slovensko takmer všetkých hráčov silnej generácie a svoju kvalitu potvrdilo víťazstvom v základnej skupine. Napokon vypadlo vo štvrťfinále proti Česku (1:3). Chára mal vtedy 28 rokov a patril k výrazným osobnostiam reprezentácie i NHL. „Už vtedy to bol predovšetkým tímový hráč. Ak niečo povedal, tak ho rešpektovali aj takí hráči ako Peťo Bondra, Miro Šatan či Paľo Demitra. Zdena už vtedy vnímali nielen ako lídra obrany, ale celej kabíny. Veľa nenarozprával, no keď cítil potrebu niečo povedať, tak to malo váhu. Tak to bolo už v tom roku 2006. Neskoršie Helsinki 2012 to potvrdili, tam už bol jednoznačný líder. Bolo vidno, že za tých šesť rokov, ktoré medzitým uplynuli, ešte viac dozrel. Jeho najzákladnejšia črta bola, že na prvé miesto dával tím. V tomto išiel príkladom pre spoluhráčov a mnohí pochopili túto jeho filozofiu. Aj preto bol s Bostonom viackrát úspešný. Totiž, za úspech musíme považovať už len to, že sa dostal do finále. Síce ho vyhrali iba raz, v roku 2011, no dostali sa tam niekoľkokrát (2013, 2019),“ poznamenal Bača.
Na spomínaných ZOH 2006 sa začalo rodiť kamarátstvo, ktoré si obaja vážia. Chára to dokumentoval nielen nominovaním Baču do zápasu plného hokejových velikánov, ale aj pozvánkou na slávnostný ceremoniál do Bostonu, keď mu vyvesili dres pod strop TD Garden. „Ja som už vo veku, v ktorom si vyberám ako strávim čas. Zdeno patrí k tým kamarátom, na ktorých je spoľahnutie. Máme pekné priateľstvo, o ktorom môžem povedať, že je na celý život. To, že som bol pri tom, keď mu vešali dres v Bostone, bola pre mňa veľká pocta. Má okolo seba veľa ľudí, no patril som k tým, ktorých pozval. Zrejme to cíti tak, ako ja. Mohol som tam stretnúť ikony Bostonu Bruins a to pre mňa veľa znamenalo. Bol to veľmi príjemný večer. Mohol som byť aj so Zdenovými najbližšími. Bol som tam aj so svojím synom, ktorý Zdena takisto obdivoval. Asi desať minút som debatoval s Bobbym Orrom a Rayom Bourqueom, ktorého si pamätám ešte z čias, keď som hral v Hartforde. Boli to nezabudnuteľné chvíle, ktoré mi Zdeno sprostredkoval,“ povedal Bača pre TASR.
S držiteľom viacerých rekordov NHL je dodnes v kontakte a pozorne vníma aj jeho aktivity, ktorým sa venuje od konca kariéry v lete 2022. „Má môj veľký obdiv za to, čo dokazuje po hokejovej kariére. Veľakrát som mal problém nájsť mu adekvátnych sparingpartnerov do tréningu. Vydržali jeden - dva dni, no Zdenove dávky boli pre nich extrém. On to však považoval za jedinú správnu cestu. Tréning vnímal ako mimoriadne dôležitý. On vravel, že nebol taký talentovaný ako iní. S tým ja však až tak nesúhlasím, aj on mal dosť talentu. Spočiatku možno nebol kvôli svojej výške dostatočne koordinovaný. Pochopil však, že musí pracovať mimoriadne tvrdo. To mu ostalo dodnes. Má obrovský obdiv celého sveta za to, čo dokazuje aj po hokejovej kariére. Všetky tie maratóny a preteky ironmanov, to je, aj vzhľadom k jeho veku, niečo neuveriteľné. Tréningová chuť mu ostala a stále má vnútornú motiváciu," dodal Jerguš Bača.
