Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Po ukončení pôsobenia na kurtoch sa začal venovať squashu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Štokholm 18. januára (TASR) - Ako jeden z dvoch hráčov v tzv. „open ére“ bol svetovou jednotkou rebríčka ATP ako v dvojhre, tak aj vo štvorhre. Švédsko doviedol štyrikrát k triumfu v Davisovom pohári, na konte má celkovo deväť grandslamových titulov. Štýlom servis-volej sa zaradil medzi historicky najvýznamnejších tenistov a od roku 2004 je členom Siene slávy. Stefan Edberg oslávi v pondelok 19. januára 60 rokov.
Rodák z Västerviku sa prihlásil do tenisového sveta už úspechmi v mládežníckych kategóriách, v roku 1983 vyhral všetky štyri juniorské grandslamové tituly a do dnešného dňa je jediným v „open ére“, komu sa niečo takéto v priebehu jedného roka podarilo. Od začiatku profesionálnej kariéry sa špecializoval aj na štvorhru. Zaujal tiež na olympijských hrách 1984 v Los Angeles, kde bol tenis ukážkovým športom, ale Edberg ovládol celý turnaj. S krajanom Andersom Järrydom napokon vytvorili úspešnú dvojicu vo štvorhre. Spolu s Američanom Johnom McEnroeom sú jedinými hráčmi v ére počítačového renkingu so statusom svetovej jednotky v dvojhre a vo štvorhre.
Svoje najvýraznejšie úspechy dosahoval na konci 80. a začiatku 90. rokov, špecializoval sa na rýchlejšie povrchy. Všetko odštartovalo pre Edberga v roku 1985 prvým triumfom na Australian Open. Na grandslamoch vždy vyhral dvakrát – Australian Open (1985, 1987), Wimbledon (1988, 1990) a US Open (1991, 1992). Ku skompletizovaniu kariérneho grandslamu medzi mužmi chýbalo Edbergovi len víťazstvo na Roland Garros, najbližšie k nemu bol v roku 1989 finálovou účasťou.
„Potrebujete mať určitú mentalitu a zároveň ísť vlastnou cestou. Musíte byť čiastočne sebec a mať okolo seba množstvo dobrých ľudí. Jedna vec je dostať sa na vrchol, čo je samo o sebe ťažké, ale oveľa náročnejšie je udržať sa na čele. Musíte byť koncentrovaní. Skončiť dva roky po sebe ako svetová jednotka je veľký úspech, no bol som blízko k tomu, aby som pridal aj tretí rok. Škoda, že to nevyšlo, ale Courier bol v tom čase lepší,“ zaspomínal Edberg pre oficiálnu stránku ATP na svoju kariéru.
Počas kariéry boli najpamätnejšie jeho súboje s Nemcom Borisom Beckerom, hlavne na Wimbledone. „Tri finálové zápasy vo Wimbledone si ľudia pamätajú najviac. Tiež som mal menšiu rivalitu s Matsom Wilanderom, pretože sme boli z rovnakej krajiny a snažili sme sa jeden druhého tlačiť. V jednej fáze to bol aj Jim Courier. Myslím si, že pre tenis je dôležité mať rivality,“ uviedol Edberg. Naposledy sa v dvojhre v grandslamovom finále predstavil v roku 1993 na Australian Open proti Američanovi Jimovi Courierovi. V závere kariéry dosahoval Edberg viac úspechov vo štvorhre, k definitívnej rozlúčke prišlo v roku 1996.
Na svojom konte má 59 turnajových triumfov (41 v dvojhre, 18 vo štvorhre). Úspešná bola aj reprezentačná kapitola v Edbergovej kariére - celkovo sedem finálových účastí v Davisovom pohári a štyri triumfy (1984, 1985, 1987, 1994). Na olympijských hrách 1988 v Soule získal bronz v dvojhre a vo štvorhre.
„Som hrdý na to, že som bol svetovou jednotkou v dvojhre a vo štvorhre. Myslím si, že to je nepravdepodobné, ba priam nereálne, aby sa to niekomu v najbližších desiatich alebo dvadsiatich rokoch podarilo. Množstvo odohraných zápasov mi v mojej kariére pomohlo, ale v jednej fáze to už bolo náročné skombinovať. Je za mnou množstvo tvrdej roboty, ale väčšinou času to bola zábava. Tenis musíte milovať a bolo pre mňa privilégiom byť jeho súčasťou,“ dodal Edberg na margo svojej úspešnej kariéry.
Po ukončení pôsobenia na kurtoch sa začal venovať squashu. Dosiahnuté úspechy Edberga napokon nezostali bez povšimnutia, dlhé roky bol súčasťou exhibičných zápasov bývalých elitných hráčov okruhu ATP a v niekoľkých prípadoch sa stal aj víťazom týchto turnajov. Na približne dva roky (2014 – 2015) sa zhostil funkcie trénera Rogera Federera a v mnohých smeroch sa mu prikladá kredit za herný progres Švajčiara. V rodnom Švédsku patrí k historicky najvýznamnejším osobnostiam tenisu spolu s Matsom Wilanderom a Björnom Borgom.
Rodák z Västerviku sa prihlásil do tenisového sveta už úspechmi v mládežníckych kategóriách, v roku 1983 vyhral všetky štyri juniorské grandslamové tituly a do dnešného dňa je jediným v „open ére“, komu sa niečo takéto v priebehu jedného roka podarilo. Od začiatku profesionálnej kariéry sa špecializoval aj na štvorhru. Zaujal tiež na olympijských hrách 1984 v Los Angeles, kde bol tenis ukážkovým športom, ale Edberg ovládol celý turnaj. S krajanom Andersom Järrydom napokon vytvorili úspešnú dvojicu vo štvorhre. Spolu s Američanom Johnom McEnroeom sú jedinými hráčmi v ére počítačového renkingu so statusom svetovej jednotky v dvojhre a vo štvorhre.
Svoje najvýraznejšie úspechy dosahoval na konci 80. a začiatku 90. rokov, špecializoval sa na rýchlejšie povrchy. Všetko odštartovalo pre Edberga v roku 1985 prvým triumfom na Australian Open. Na grandslamoch vždy vyhral dvakrát – Australian Open (1985, 1987), Wimbledon (1988, 1990) a US Open (1991, 1992). Ku skompletizovaniu kariérneho grandslamu medzi mužmi chýbalo Edbergovi len víťazstvo na Roland Garros, najbližšie k nemu bol v roku 1989 finálovou účasťou.
„Potrebujete mať určitú mentalitu a zároveň ísť vlastnou cestou. Musíte byť čiastočne sebec a mať okolo seba množstvo dobrých ľudí. Jedna vec je dostať sa na vrchol, čo je samo o sebe ťažké, ale oveľa náročnejšie je udržať sa na čele. Musíte byť koncentrovaní. Skončiť dva roky po sebe ako svetová jednotka je veľký úspech, no bol som blízko k tomu, aby som pridal aj tretí rok. Škoda, že to nevyšlo, ale Courier bol v tom čase lepší,“ zaspomínal Edberg pre oficiálnu stránku ATP na svoju kariéru.
Počas kariéry boli najpamätnejšie jeho súboje s Nemcom Borisom Beckerom, hlavne na Wimbledone. „Tri finálové zápasy vo Wimbledone si ľudia pamätajú najviac. Tiež som mal menšiu rivalitu s Matsom Wilanderom, pretože sme boli z rovnakej krajiny a snažili sme sa jeden druhého tlačiť. V jednej fáze to bol aj Jim Courier. Myslím si, že pre tenis je dôležité mať rivality,“ uviedol Edberg. Naposledy sa v dvojhre v grandslamovom finále predstavil v roku 1993 na Australian Open proti Američanovi Jimovi Courierovi. V závere kariéry dosahoval Edberg viac úspechov vo štvorhre, k definitívnej rozlúčke prišlo v roku 1996.
Na svojom konte má 59 turnajových triumfov (41 v dvojhre, 18 vo štvorhre). Úspešná bola aj reprezentačná kapitola v Edbergovej kariére - celkovo sedem finálových účastí v Davisovom pohári a štyri triumfy (1984, 1985, 1987, 1994). Na olympijských hrách 1988 v Soule získal bronz v dvojhre a vo štvorhre.
„Som hrdý na to, že som bol svetovou jednotkou v dvojhre a vo štvorhre. Myslím si, že to je nepravdepodobné, ba priam nereálne, aby sa to niekomu v najbližších desiatich alebo dvadsiatich rokoch podarilo. Množstvo odohraných zápasov mi v mojej kariére pomohlo, ale v jednej fáze to už bolo náročné skombinovať. Je za mnou množstvo tvrdej roboty, ale väčšinou času to bola zábava. Tenis musíte milovať a bolo pre mňa privilégiom byť jeho súčasťou,“ dodal Edberg na margo svojej úspešnej kariéry.
Po ukončení pôsobenia na kurtoch sa začal venovať squashu. Dosiahnuté úspechy Edberga napokon nezostali bez povšimnutia, dlhé roky bol súčasťou exhibičných zápasov bývalých elitných hráčov okruhu ATP a v niekoľkých prípadoch sa stal aj víťazom týchto turnajov. Na približne dva roky (2014 – 2015) sa zhostil funkcie trénera Rogera Federera a v mnohých smeroch sa mu prikladá kredit za herný progres Švajčiara. V rodnom Švédsku patrí k historicky najvýznamnejším osobnostiam tenisu spolu s Matsom Wilanderom a Björnom Borgom.
